Juraj Palkovič bol na svoju dobu zaslúžilým literátom. Uskutočnil nový významný čin – vydávanie kníh.Ako neústupný zástanca biblickej češtiny a usilovný pracovník na poli osvety,publicistiky,jazykovedy a školstva zasahoval vyše pol storočia do kultúrneho života. Pôvodne chcel byť básnikom, aby predstavil Čechom a Slovákom novú poéziu. Jedinou zbierkou, ktorú vydal, bola Muza ze slovenských hor. Pokúšal sa o vlastnú knihu básní, o poéziu, ktorá by nepodliehala cirkevným ani didaktickým potrebám. Od vydania tohto diela môžeme sledovať súvislý vývin slovenskej novodobej národnobuditeľskej poézie.

Život Juraja Palkoviča

Narodil sa 27.2.1769 v Rimavskej Bani v zemianskej rodine. Študoval v Dobšinej a v Šoproni a dva roky na univerzite v Jene, kde otvoril spolu so svojimi krajanmi študentský čitateľský spolok, v rámci ktorého sa oriemtoval na českú reformačnú a literárnu tradíciu. Po návrate pôsobil ako učiteľ a vychovávateľ. Z Vacova bol v roku 1803 povolaný na katedru československej reči a literatúry pri lýceu v Bratislave. Tu pôsobil do konca života. Realizoval sa hlavne vo vydavateľskej, prekladateľskej, jazykovednej činnosti. Pre ľud vydával v rokoch 1812 – 1818 Vetší a zvláštnejší Nový a Starý kalendár. Okrem cirkevných kníh vydával aj šlabikáre a zdravovedné knihy, vydal Památné príhody hrabete Beňovského. Jeho najväčším dielom je česko – nemecko – latinský slovník. Pripojil k nemu aj slovník slovakizmov a slovenských rečových zvratov. „Stal sa z neho vydavateľ, popularizátor, lexikograf, človek viac praktického ako mysliteľského založenia, mierny osvietenec, vlastenec, Slovák i Slovan v medziach vládnucej politiky.“ Chápal snahy bernolákovcov o samostatnú slovenskú reč a literatúru. Bol vnímavý aj pre demokratické tendencie mladej burzoázie. Bol prvým z uvedomele osvietenských básnikov.

Tvorba

Muza ze slovenských hor: dielo bolo nové a sviže, neslúžilo cirkvi. V Predmluve sa obracia na učených ľudí a verejnosť, aby rozhodli, či môže byť vlasteneckej literatúre užitočný. Obracia sa na Čechov o prepáčenie výrazov, ktoré sú vlastné len Slovákom. Vydal len jeden zväzok tohto diela. Zapojil sa ním do vznikajúcej českej poézie a zároveň zdôraznil úsilie Slovákov o rozšírenie funkcie češtiny ako cirkevného jazyka do svetskej literatúry.
Uprimný soud jistého Slováka z Uher o svém jazyku Slovenském a Novinari českém: sú to oslavné verše na český jazyk v Pražských poštovských novinách.