Melville rozpráva príbeh odohrávajúci sa na Wall Street. Opisuje pisárov a kopistov. Počas svojho života spoznal mnohých, takže autor je aj aktérom a rozprávačom v tomto príbehu. Pracuje ako právnik vo svojej kancelárii na Wall Street. Poskytuje dva pohľady na túto kanceláriu. Na jednej strane má bielu stenu a na ňu dopadajúce svetlo, ktoré preniká celou budovou, ale tomuto pohľadu chýba niečo ako „život“. Do protikladu však dáva pohľad na druhý koniec kancelárie, kde stál vznešený, tehlový múr stmavnutý vekom a s pretrvávajúcim tieňom.
Melville zamestnával dvoch pracovníkov ako prepisovačov úradných dokumentov a mladého, nádejného chlapca, ktorý mu robil pomocníka v kancelárii. Pisári Moriak, Cviker a Zázvor. Neboli to však ich vlastné mená, ale len prezývky, ktoré im za tú dobu prischli.
Moriak bol nízky, večne udychčaný Angličan, vekom blížiacim sa k šesťdesiatke. Ráno a doobeda bol pokojnej povahy a aj jeho tvár mala dobre vyzerajúci výraz a jemne ružovkastú farbu. Ale napoludnie vždy vzplanula a blčala až do šiestej, kým neopustil pracovňu. Popoludní býval nedbanlivý, roztržitý a reagoval prehnane. Všetky škvrny a machule, vyskytujúce sa na Melvillových dokumentoch vznikli práve po dvanástej hodine. Ale Melville si ho cenil, pretože doobeda odviedol veľké množstvo práce. Cviker bol fúzatý a jeho pleť mala svetlo žlté sfarbenie pripomínajúce viac piráta alebo korzára, než pisára. Mal približne dvadsaťpäť rokov a bol veľmi „ctibažný“. Bol presne opačnej povahy ako Moriak. Do obeda podráždený a nervózny, poobede už, ale kľudnejší. Aj jeho si Melville vážil, pretože bol veľmi užitočný- mal čistý rukopis, rýchlu ruku a keď chcel vedel sa správať uhladene. Zázvor bol ešte len dvanásťročný chlapec. Jeho otec ho poslal do Melvillovho úradu aby sa priučil právu. Okrem svojich povinností v kancelárii bol aj akousi donáškovou službou jabĺk a koláčov pre Moriaka a Cvikera.
Melville prijal úrad prísediaceho kancelárskeho súdu, čím sa jeho povinnosti značne rozrástli. Pisári boli zavalení prácou a potreboval teda ešte minimálne jedného. Na základe jeho inzerátu sa v jeho kancelárii ocitol nehybný, mladý muž. Bledý, úzkostlivo upravený, žalostne citlivý, nevyliečiteľne opustený. Bol to Bartleby. Melvillovi sa hneď zapáčil, a tak ho zamestnal. Spočiatku bol s jeho prácou spokojný, pretože odviedol nezvyčajne veľa práce a prepísal množstvo dokumentov. Pracoval vo dne ale i v noci, bez prestávky. Písal potichu, jasne a mechanicky.