Samota – Tu posudzoval hodnoty človeka podľa zapojovania sa do spoločenského diania.
V básňach Nehaňte ľud môj; Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti; Mládenec; More; Hron či iných sa autor usiloval zdôrazniť pozitívne sily vo vývine národnej svojbytnosti.
Medzi ďaľšie diela patria napríklad : Prosby; Gróf Mikuláš Šubić Zrinsky na Sihoti; Ohlasy; Štiavnica; Morava; Milá a vojna; Čierna hora; Tajomstvá; Hviezdy; Duchu Puškinovmu; To české tábory; Omladinám; Čo vy za nič nemáte nás; Potecha; Malý Kristus; Prázdniny a škola; Obri a zakrpenci; Svornosť; Luhy slovenské; Na smrť pani Žofie Kellnerky; Šarkan; Lipa cyrilometodejská; Na hrobe materi; Preobrazenie a mnoho – mnoho iných.
Sládkovič však písal aj publicistické články, rôzne úvahy (napr. Slovenská šľachta, Protestantstvo v stave obležania) a samozrejme písal aj rôzne recenzie a spracuvával dokumenty pre Maticu slovenskú. SLOVENSKÝ ROMANTIZMUS +
ZARADENIE DO LIT. SMERU
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

SLOVENSKÝ ROMANTIZMUS :
Romantizmus na Slovensku sa začal vyvíjať hlavne v 30. – 40. rokoch 19.storočia. Bolo to obdobie na ktoré doliehal revolučný pohyb v Európe. V rokoch pred revolúciou 1848 – 49 a v jej priebehu sa pohol aj slovenský národný život. Iniciatívu preberali hlavne revolučno – demokratická generácia MLADÉ SLOVENSKO. Zameriavali sa hlavne na ľudové vrstvy a slovenské meštianstvo. Národný program mladoslovenského hnutia vychádzal zo súčasného rozvoja spoločnosti a z myšlienok predchádzajúcich generácii, najmä Bernoláka a Šafárika.
Toto obdobie bolo bohaté aj na významné udalosti, za ktoré vďačíme hlavne štúrovskej generácii, na čele ktorej stál Ľudovít Štúr. No a najvýznamnejší čin? V roku 1843 v Hlbokom Štúr, Hurban a Hodža po druhýkrát uzákonili spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia z okolia Liptova. Boli to ľudia , ktorí si odvážne stáli za svojim a boli verne oddaný svojej vlasti a národu, a tak dávali príklad mládeži, ktorá potom nastúpila na ich miesto. V dielach, ktoré tvorili, prevažoval nad osobnými citmi láska k vlasti a slovanský humanizmus a nezabúdali na zdôrazňovanie významu ľudovej slovesnosti.
Hlavnými literárnymi druhmi boli lyrika – vznikali nové žánre ako duma alebo krakoviak a ponášky na ľudové piesne. Stavba bola veršovaná a boli využívané bohaté obrazy a trópy. Veršovaná epika – epika poprepletávaná lyricko reflexívnymi prvkami a rozvíjali sa aj historické povesti. Keďže Marína taktiež patrí do obdobia romantizmu, obsahuje aj prvky , ktoré charakterizujú romantizmus: SENZUALIZMUS – je zmyslové vnímanie – autor vyjadruje svoje pocity k vlasti a aj k Maríne. Svoje city vyjadruje zmyslami a srdcom a nie rozumovo.
INDIVIDUALIZMUS – zdôrazňuje jedinca – je to tu pojaté trochu inak ako v ostatných dielach. Autor tu kladie dôraz na šuhaja a na to, ako sa dokáže vysporiadať so stratou svojej najväčšej lásky. IRACIONALISTA - Autor popiera rozumové a logické poznávanie. Snaží sa všetky svoje myšlienky a poznatky vyjadriť tak, ako sú a nesnaží sa rozmýšľať nad tým, prečo to musí byť práve tak. IDEALIZMUS – idealizmus a vyskytuje hlavne pri opise Maríny.