Hlavne Máriina matka mala zásluhy na tom, že ich láska ostala nenaplnená; a tak písal. Marínou chcel básnik vyjadriť a znázorniť pocity človeka, hľadajúceho rovnováhu, človeka medzi snom a skutočnosťou, človeka, ktorého citovosť niekedy priamo hraničí s romantickou rozorvanosťou. A tak je dielo Marína fantáziou v skutočnosti a skutočnosťou vo fantázii.

KONFLIKTY
ROZDIEL MEDZI SNOM A REALITOU – Autor prelínal sny a túžby s krutou realitou, s ktorou sa stretáva cit. č.11.„ Tie pekné tône so svetlom hrajú
na poli snežnej bolesti
jak cesty krížom svet prebiehajú,
tak dúhy tieto výsosti.
Na čomže sedia? Na nebi morách,
na lícach, lúkach na hradoch, horách ?
To vlastnosť zeme mizernej –
Nebeské farby duší obleky –
Ale, druh môj svet tento ďaleký
farby sa nezdá mať čiernej ?“

OTÁZKA ŽIVOTNÝCH HODNôT –
Andrej Sládkovič v diele poukazuje a na niektoré životné hodnoty, ktoré boli hlavne pre neho dôležité. Boli to hlavne láska, krása, mladosť, ale i oddanosť, ktorá môže byť v tomto prípade dvojaká – oddanosť vlasti a národu a oproti tomu oddanosť žene a s tým aj svadba. OTÁZKA MLADOSTI – Autor sa zamýšľa nad tým, čo to vlastne mladosť je a či je potrebná. Najskôr sa na túto otázku opytuje rečníckymi otázkami :
cit. č.12.„ A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvárí hlaď jará?
Či údov sila? Či strmosť krokov?
(Na tieto otázky potom odpovedá podľa svojich pocitov)
Mladosť je túžba živá po kráse,
je hlas nebeský v zemskom ohlase,
je nepokoj duší svätý,
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,
je kvetín lásky rajská záhrada,
je anjel v prachu zaviaty!“

OTÁZKA LÁSKY – Láska mu tiež nebola neznámou a preto ju nevynechal ani vo svojom najväčšom diele Cit. č.13.„ Láska nebeská je vetrík juha,
duše sú strunky strieborné,
rám tých strún pekná večnosti dúha,
blesky strún blesky sú zorné.“
cit.