č.14.„ Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruky nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť! –
nemožno mi ťa neľúbiť!“


cit. č.15.„ Drobné kvapčičky sa objímajú,
snežné iskričky bleskmi fúkajú,
ľúbosť oheň je, a nie mráz?
Kollár ju „ohňom chladným“ menuje.
Aj v ľadoch ešte sa mi zjavuje
Krásna, tvojho srdca obraz!“
- práve tu je tá časť, kde porovnáva lásku s láskou, ako ju vyslovil Kollár, ktorý vytvoril taktiež veľmi hodnotné dielo : SLÁVI DCÉRA. Kollár tu hovorí : PÚL SRDCE VLASTI, PÚL MÍNE. Sládkovič lásku jednoznačne absolutizuje a zároveň ju spája s vlasťou dovädna: VLASť DRAHÚ ĽÚBIŤ V PEKNEJ MARÍNE.

OTÁZKA KRÁSY –
Cit. č.16.„ Krása je modla, ktorú rád vzýva
sám ten, čo tvorí čudesá,
na ňu sa s bradou odvislou díva
rab z divých brehov Gangesa.“
Krásu často prirovnával s okolitou prírodou a tieto spojitosti potom prenášal do metafor.
Cit. č.17.„ Ako vy Tatry, keď oblak zlatý
na hory svoje hodíte:
tak ona duchom svojím mi šatí
tône v života úsvite.“
Cit. č.18.„ Ako je krásna tá moja deva,
aká k nej ľúbosť vo mne horieva:
tak ty a k tebe, otčina!
Ako tys´ pekná, krajina moja,
ako mladistvosť milá mi tvoja:
tak pekná, milá Marína.“

SNAHA ODDELIŤ SA OD SPOLOČNISTI A OD VŠETKÉHO ZLÉHO –
Cit. č.19.„ Svet ten je posteľ boľastí! –
Tak teda plačte, veď sem lietajú
Slzy, čo z očú lásky padajú
Ku prameňom večným slastí.“
Cit. č.20.„ Priatelia slávy, dajte nám krídla!
v doliny zemské zletíme
a tie smrteľnyćh biednikov bydlá
v chrám lásky posvätíme.“

VÝBER MEDZI VERNOSŤOU K VLASTI A LÁSKOU K MARÍNE (OTÁZKA ODDANOSTI K VLASTI ALEBO K MARÍNE):
Cit. č.21.„ Ale pochybnosť z prsov šuhaja cit. č.22.„ Víla ! Ty zostaň v svojom nebi -
Jak ranná hmla odstupuje, mňa ešte zemské viažu potreby
do zasvätencov jasného kraja a vlasť moja je na zemi!“
vyššia moc ho pohybuje.“ cit. č.24.„ Ja sladké túžby, túžby po kráse
Cit.