Počas svojho života navštívil mnoho zaujímavých miest. Patrili medzi ne hlavne škandinávske krajiny, Mníchov, Drážďany, Praha a mnoho iných európskych metropol. Jeho jedinou láskou bol však Paríž. V roku 1937 dokonca napísal esej Návrat do Paríža.
V decembri 1938 ho autonomistická vláda odvolala z postu notára, lebo odmietol preloženie do Dobšinej a Liptovského Hrádku a aj naďalej zostal pôsobiť v Senici ako samostatný advokát. V tom istom roku sa mu narodil aj ďalší potomok – dcéra Jana.
V roku 1943 sa Horváth zúčastnil na protifašistickom odboji a stal sa členom ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) za ľavicových sociálnych demokratov. Taktiež sa stal členom Komunistickej strany Slovenska a v auguste 1945 bol zvolený za člena Ústredného výboru komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS). Od 15. Septembra zastával funkciu podpredsedu SNR. Na zjazde vedeckých a kultúrnych pracovníkov v Banskej Bystrici bol zvolený do Umeleckej a vedeckej rady a bol poverený vedením „umeleckej triedy“. Taktiež bol členom delegácie SNR na rokovaní medzi SNR a Ústrednou československou vládou v Prahe. V ďalších rokoch jeho spisovateľská, ale hlavne politická kariéra pokračovala. V roku 1946 sa opätovne stal členom SNR, bol delegovaný na viaceré rokovania, dokonca bol členom československej delegácie na zasadnutí OSN. V tom istom roku sa stal aj redaktorom dvojtýždenníka Kultúrny život a svoje novely publikoval v Eláne, Torbe a Kultúrnom živote.
2.4.1948 otvoril manifestačný večer slovenských umelcov za socialistický humanizmus. Taktiež bol menovaný za československého veľvyslanca v Budapešti, kde do roku 1950 aj pôsobil. 4.12. 1950 bol Horváth zatknutý, nespravodlivo obvinený a nakoniec aj odsúdený z nepriateľskej činnosti proti československému štátu.
V roku 1954 bol odsúdený pre údajnú velezradu a špionáž na 22 rokov väzenia. Koncom roku 1959 mu však bol rozhodnutím prezidenta zvyšok trestu odpustený. Tak sa 5.9. 1960 stal
pracovníkom Úradu sociálneho a dôchodkového zabezpečenia v Bratislave. V roku 1963 bol občiansky a stranícky plne rehabilitovaný a československá vláda mu udelila Rad práce in memoriam. 2. TVORBA

Ivan Horváth začal so svojou rannou tvorbou už na strednej škole, kde sa zo začiatku podpisoval pod pseudonymom Ivan Olšovský (toto meno používal s menšími obmenami aj neskôr).
Prvé práce uverejňoval v časopisoch Mladé Slovensko, Svojeť, Slovanský svet či Vatra.
V časopise Vatra uverejnil aj svoju prvú krátku prózu pod názvom Padajú listy, padajú.