Už od útleho detstva nosil túlavé topánky a stále hľadal niečo nové, čo zatiaľ ešte nepoznal cit. č.12 „Zastal pred oknom, stál dlho, v očiach mal nevysloviteľný bôľ. Bol skutočne poľutovaniahodný, ako tam stál. Robieval tak, už keď bol malé dieťa, vtedy sa však nehľadel opanovať. Vtedy ušiel z domu, vandroval pár dní, vyškriabal sa na vysoké vrchy a kýval svetu. Topole v doline, snáď zo súcitu, kývali s ním, taký bol dojemný ten malý tulák.“
Táto túžba po objavovaní a spoznávaní mu vydržala až do dospelosti a to hlavne v jesennom období, ktoré znamená veľké zmeny. Počasie sa ochladí, listy na stromoch začnú meniť farby. Toto všetko prežíval Tomáš aj vo svojom vnútri a to ho nútilo zanechať všetko a všetkých a nájsť si nový zmysel života cit. č.13 „Nie som schopný niečo spraviť. Prečo nie som schopný?“ A nechcel si priznať, že je to následok jesene. Lebo na jeseň na istý čas ho vždy opanovala túha za diaľkami. Vtedy nemal pokoja, chodil po izbe hore-dolu a držal sa zahlavu. Nenapraviteľný tulák bol Tomáš Jurga“
Jeseň spôsobovala aj to ,že sa Tomáš vždy ( v tomto období ) dostal do sentimentálnej nálady.
Ako umelec mal lepšie vyvinutý cit pre spomienky a každú vec , s ktorou sa vo svojom živote stretol cit. č.14 „Tulák Tomáš Jurga mal mäkké srdce. Plakal, keď uvidel svoju starú izbu, svoj starý nábytok. Otvoril dvere, vyšiel na balkón kýval do okien naproti, kde bývalo kedysi pekné dievča. Tie okná naproti boli zastreté, jemu to však neprekážalo, ale nekýval na ne a nehádzal im bozky.“
V meste sa Tomáš Jurga cítil oveľa lepšie ako na dedine, pretože tu mal viac priateľov a na niektoré miesta sa mu viazalo viac spomienok. Práve počas jesene Tomáš spomínal najviac. Vracal sa do všetkých období svojho života, rozmýšľal čo znamenali a či sa ešte zopakujú cit. č.15 „Je taký nezmyselný ten život. Hľaďte, mal som rád Arvida a Jána, rád ako svojich bratov. Oni odišli, neviem, kde sú.“
V tomto období nemal príliš silnú vôľu. Bolo to asi preto, že nemal žiadnu inšpiráciu, pretože ako maliar – umelec potreboval niečo alebo niekoho, pre koho a o kom by mohol tvoriť cit. č.16„ Keď mu ponúkala červené pery a hovorila „ milý, milý,“ nevedel, čo robí. Povedal si často: „nebozkávam ju vtedy, keď ona chce, len keď ja budem chcieť,“ o chvíľu však na to zabudol. A schytil ju do náručia, bozkával vtedy, keď ona chcela, vtedy, keď on chcel; bozkával ju stále. Keď bol s ňou, nemyslel na iné ako na ňu, keď neboli spolu, pracoval mysliac lebo na ňu.“ Tá však umrela, a tak už nemal pre koho a o kom tvoriť.