Najväčšou múzou bola jeho najväčšia láska Ingeborg, na ktorú spomínal najviac zo všetkého. cit.č. 17 „Ingeborg! Bola útla, tenká ako kvet, zdalo sa, že jej zaškodí každý vietor. Pritúlila sa k nemu a hovorila: „Keby to navždy mohlo takto byť!“ Skoro plakala, keď to hovorila. Potom ho však chcela rozveseliť. „Pôjdeme spolu preč, pôjdeme si spolu hľadať kráľovstvo. Kráľovstvo, kde budú len šťastní ľudia, my budeme najšťastnejší a budeme im kraľovať.“ Keď zistil že Ingeborg umrela, zrútila sa časť jeho života, alebo prišiel o svoju múzu. Tomáš bol veľmi pohľadný mládenec a všade kam prišiel nechal niekoľko zlomených sŕdc, aj keď on sám nechápal, prečo práve on všetky ženy tak priťahuje, lebo cítil, že on by žiadnu z nich nemohol urobiť šťastnou, tak ako nemohol urobiť šťastnou ani Oľgu cit.č.18 „ Arne, nemôžem ju klamať, mám ju rád, ale mám rád i druhé, áno, chodím sem i ta, stretnem mnohé dievčatá a mám ich tiež rád. A nie som jej hoden uver mi, Arne, nie.“
V tom jeho melancholickom a nostalgickom období často strácal pojem o tom, čo je skutočnosť a čo sen, pretože žil iba z minulosti, ktorá mu úplne zatemnila myseľ. Napokon však vždy nazbieral toľko sily, aby sa znovu prebudil zo sna a pozrel sa na svet triezvymi očami cit. č.19„ Minulosť je však odporná, luže, niekedy síce príjemne, ale i to teraz bolelo Tomáša Jurgu. Pravda má len prítomnosť a budúcnosť. Tá budúcnosť je vlastne krásna, tá prináša dary a sľuby, tá dovoľuje snívať.“ Triezvy pohľad na svet však väčšinou získaval až keď sa skončilo jeho „túlavé obdobie“ a túžba po niečom novom na chvíľu opadla cit. č.20 „Pamätám sa však, že túto zimu som sa necítil dobre, istý čas som bol chorý. Bol som ďaleko odtiaľto, bol som v jednom meste navštíviť minulosť. Nie je dobré ísť navštíviť minulosť. Som tulák, nenapraviteľný tulák, nemám myslieť na minulosť, keď svet ešte toľko skrýva predo mnou. Túto zimu som bol chorý, lebo som chcel oživiť minulosť. Tulák však má ísť stále len vpred, teraz to už viem. “
A práve snívanie bolo pre Tomáša tou najväčšou útechou vo chvíľach smútku, ale aj radosti. Tomáš však nesníval tak ako všetci ostatní. Jeho cit mu dovoľoval snívať s otvorenými očami citč.21: „ Tomáš Jurga hovorieval: „ Človek niekedy spí. Niekedy, keď sneh pokrýva polia, myslí si, že fialky začnú už kvitnúť a chce ísť natrhať červené maky do daru neveste.“
Pre Tomáša ako pre človeka aj umelca mala láska obrovský význam.