Potreboval milovať a byť milovaný, lebo inak jeho život strácal zmysel cit.č.63: „Tomáš Jurga cítil potrebu niekoho, kto by zohrial ateliér, koho hlavu by hladkal v leňoške pri kozube, tú krásnu hlavu s bledými vlasmi. Tomáš Jurga cítil potrebu lásky, milovania.“
To, že Tomáš si príliš nezakladal na materiálnych veciach nám dokazuje aj fakt, že mal veľmi rád všetkých svojich bratov ako aj otca, no najradšej z nich mal brata Arneho, ktorý vždy vedel pochopiť cit. č.23 „ Jeho brat Arne ho vítal, nerobil nikdy výčitky, nespytoval sa na nič. Bol to veľmi dobrý brat.“
Tomáša Jurgu môžeme napriek všetkému považovať za veľmi charakterného človeka, pretože keď mu Arne poslal svoju ženu Oľgu, aby spolu šťastne žili, Tomáš sa jej ani nedotkol a poslal ju naspäť Arnemu cit. č. 24 „ Posielam ti tento list, Arne, leteckou poštou, aby predstihol Oľgu, ktorá sa k tebe vracia. A hneď na začiatku Ti musím povedať, že som sa Oľgy ani nedotkol a odchádza odtiaľto tá istá, čo prišla. S láskou k Tebe a s ľútosťou ku mne. Bol to nezmysel, čo si vykonal. Áno, to hovorím ja, lebo ani ja Ťa neviem chápať práve tak ako ostatní ľudia. Že ma Oľga miluje? Ľutuje ma, Arne, ľutuje. Chápeš ten rozdiel? Arne môj, koho milujeme, toho nikdy nemôžeme ľutovať. Len milovať.“
Sám seba považoval za človeka veľmi slabej vôle, ktorý nemá v živote dosť síl na to, aby dokázal niečo veľké, o čom by vedel celý svet cit. č.25 „Chorobná túha je vždy žltá,“ hovoril Tomáš. „ A ja som niekedy nešťastný, lebo túžim. Som postavený na ulicu života, chcel by som niečo veľkého vykonať, zastaviť slnce ako Jozue, zvaliť múry Jericha alebo mať Mojžišovu moc. Chcel by som vykonať niečo mimoriadne veľkého, ale nejde to. My, terajší ľudia nemáme k tomu ani sily, ani dosť viery, mnoho rozmýšľame a čím viac rozmýšľame, tým sme nešťastnejší.“...nešťastnejší.“
Tomáš taktiež sám seba považoval za človeka, ktorý sa dostal do akejsi bezvýchodiskovej situácie a jednoducho sa stal ´človekom na ulici´ cit. č. 26 „Ja som ten človek, ktorý sa dostal na ulicu a nevie, prečo je tam. Chodím od výkladu k výkladu, chcel by som to i to a neviem, čo by som chcel. Neviem sa rozhodnúť. Ulicou idú prúdy ľudstva, tie ma tlačia, neviem kam a nestarám sa o to. Je to veľmi smutné. Čo bude so mnou? Neviem, Arne. A nezaujíma ma to.“
cit. č. 27 „ Hovoríš, aby som sa usadil? Ale je to nemožné, je to skutočne nemožné. Život je ulica, chodia po nej ľudia, ktorí sa ponáhľajú do obchodov, do kancelárii, prejdú a zmiznú v domoch. A chodia po nej ľudia bez cieľa, potĺkajú sa hore-dolu, lebo ináč nemôžu. Niekto ich vyviedol tam, zanechal a teraz sa nemajú kam vrhnúť, musia počkať, kým cieľ príde k ním.