Aj napriek jeho pragmatickej povahe, Arneho veľmi ovplyvňovala príroda, ktorá v jeho živote zohrávala obrovskú úlohu. Napríklad ho vždy upozornila na to, či sa niečo stane alebo má niekto prísť cit. č.32 „Arne stál skoro ráno vedľa cesty, pozrel vpravo, vrchy sa začali klaňať. Bolo to divné, vrchy sa predsa nemôžu klaňať, ale Arne to videl. „Zaiste príde niekto,“ povedal si, ale neveril tomu, dospelý človek predsa nemôže veriť v zjavenia. v zjavenia.“ Cit. č.33 „Raz bolo to jedného dňa v lete, Arne šiel cestou, pozrel vpravo a videl, že sa vrchy klaňajú. Bol to zaiste len klam, vrchy sa predsa nemôžu klaňať. Ale Arne vedel, že Oľga príde.“
Jeho najlepšou priateľkou a zároveň aj zrkadlom do jeho duše bola breza, ktorá rástla na Arneho dvore. Tá s nim zdieľala jeho osud, nech sa radoval alebo aj smútil cit. č.34 „Breza ho videla, chcela mu pomôcť, nemohla však. Breza nemôže nič robiť, musí stáť ticho, čakať na milenca, vietor.“
Keďže sa ani jeden z bratov u Arneho dlho nezdržal, nemal sa komu vyrozprávať. A práve breza bola takou jeho „bútľavou vŕbou“, ktorá počúvala jeho túžby i súženia a vždy ho vedela pochopiť cit. č.35 „Mojou jedinou priateľkou bola breza, tá je biela, počúva všetko, čo jej poviem a neodpovedá nikdy. Je to dobré, že nič neodpovedá, často je to veľmi dobré.“
Arne už od mlada miloval Tomášovu priateľku Oľgu, sudcovu dcéru. Keďže bol veľmi plachý a vo veciach lásky ešte neskúsený so svojim tajomstvom sa zveroval iba breze cit. č.36 „Šiel sa prejsť, kráčal na druhý koniec dediny, kde bývala Oľga. Tam hovoril ticho k domu. Hovoril ticho k plotu, nemým stenám. „ Mám ťa rád, Oľga, mám ťa veľmi rád.“ Potom sa pýtal: „Prečo ma i ty nemáš rada?“ a zatriasol sa, nebolo to pekné od neho, že hovoril také veci. Oľga mala rada Tomáša, on bol dobrý brat, nemal hovoriť také veci.“ Tu je možnosť vidieť aj Arneho pasívnosť, Ktorý neurobil nič preto, aby sa s Oľgou bližšie spoznal.
Príliš si nedôveroval a nemal ani veľké ideály do budúcnosti. Preto ani nedúfal, že by ho raz Oľga mohla mať rada cit. č.37 „A Arne sedel doma, necítil sa o nič lepšie než predtým. Arne sa cítil veľmi zle, videl Oľgin zvláštny pohľad a nevedel si ho vysvetliť. Šiel do parku k breze, sadol si k jej nohá, a rozprával sa s ňou. „Neviem, neverím, že by ma mala rada.