A preto by sme sa na každý problém mali vždy pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. V tomto cykle sa to autor snaží dokázať práve PLURALITOU samotných bratov. Aj keď sú všetci z jednej krvi, každý vidí svet v iných farbách a každý ponúka iné riešenie problémov.
Po prečítaní celého cyklu sme si mohli veľmi dobre všimnúť, že autor tu stavia do kontrastu samotných bratov. Tomáš, Arne a Ján boli ľuďmi veľmi senzitívnymi spätými s prírodou, zato ich štvrtý brat Peter ako keby ani nebol ich bratom. Bol majetnícky sebecký a namyslený tyran cit. č. 50 „ Peter Jurga bol zvláštny človek. Málo sa stýkal s bratmi, keď sa zišiel s niektorými, pozreli na seba ľahostajne, akosi zvláštne, akoby sa pýtali : „Sme my bratia?“
Na základe predošlého problému by sme teda mohli bratov Jurgovcov rozdeliť na dve skupiny. Tých, ktorí konajú nepravdepodobne ( ako Ján a Tomáš) a naopak tých, ktorí konajú až príliš reálne (Peter a Arne, pretože Arne sa predsa len staral o celé hospodárstvo a vlastne aj udržoval akési rodinné puto).Ďalším veľmi zreteľným problémom v tomto diele je rozpor medzi snom a skutočnosťou. Hlavní hrdinovia sa často ponárajú do svojich myšlienok a pritom zabúdajú na svet okolo seba ( samozrejme, že len čo sa týka Tomáša, Jána a Arneho, pretože Peter bol niečím ako „čiernou ovcou rodiny“). Ako napríklad Tomáš cit. č.51 „ On niekedy spal s otvorenými očami, ľudia k nemu hovorili, on sa usmieval a nevedel, čo odpovedať.“
Na bratoch sme si mohli všimnúť aj citovú rozkolísanosť hlavných hrdinov. Všetci boli veľmi labilní a často až príliš precitlivelí a každú maličkosť si pripúšťali k srdcu cit.52 „Nemyslite si, že vás mám azda rada, a preto sem chodím.“ On to vzal za Sväté písmo a skoro plakal.“
Ďalším opisovaným problémom je aj otázka existencie. Čo s človekom ako takým? Aký má byť jeho zmysel života? Ako je možné, že sa tak veľmi ľahko môžeme všetci dostať „na ulicu“? cit.č.53 „ Ja som ten človek, ktorý sa dostal na ulicu a nevie, prečo je tam. Chodím od výkladu k výkladu, chcel by som to i to a neviem, čo by som chcel. Neviem sa rozhodnúť. Ulicou idú prúdy ľudstva, tie ma tlačia, neviem kam a nestarám sa o to. Je to veľmi smutné. Čo bude so mnou? Neviem, Arne. A nezaujíma ma to.“ V tomto citáte je taktiež načrtnutý problém nerozhodnosti a akéhosi nesúladu duše s telom a rozumom.
Vo vnútri boli všetci bratia rozorvaní. Mali tam veľký zmätok a nevedeli sa ho zbaviť.