V roku 1923 sa mu podarilo vydať prvú knihu krátkych próz, Mozaika života a snov. Toto dielo je zbierkou 12 noviel. V novelách sa autor zameriava na divných ľudí a usiluje sa zachytiť ich myšlienky a následné rozhodnutia (táto kniha predurčila približné Horváthovo smerovanie). O 9 rokov neskôr vydal jednu zo svojich najúspešnejších diel Človek na ulici.
V roku 1932 vydal novelu Strieborný prach. Táto novela je akýmsi pokusom vniknutia do „spodných vrstiev človeka“. Ide tu na prvý pohľad o jednoduchú zápletku. Ján Martinák sa chystá pomstiť otcovi, ktorý opustil jeho matku a vzal si bohatšiu. Keď však syn uvidí otcovu biedu, odpúšťa mu a volá ho späť k matke. Príbeh je bohatený vedľajším dejom, keď sa Ján zamiluje do svojej nevlastnej sestry.
V roku 1930 vydal Horváth svoju najúspešnejšiu knihu – Vízum do Európy. Je to zbierka 5 noviel, kde sa autor zaoberá hlavne sociálnou problematikou a mestá sú predstavované prostredníctvom rôznych ľudí; zameriava sa však hlavne na Paríž.
Po návrate z Paríža roku 1937, napísal Horváth esej Návrat do Paríža, kde opäť vyjadril svoj obdiv k tomuto mestu, ľuďom, ktorí v ňom žijú a aj obdiv k francúzskej literatúre.
Súbor troch noviel Tak sa to malo stať, je výpoveďou o zložitých rodinných vzťahoch, ako aj o spoločenských problémoch. Všetky tri novely sa končia tragicky.
V roku 1948 vydal ďalšiu novelu Život s Laurou. Je to novela situovaná do prostredia bratislavskej umeleckej bohémy a zároveň je to usmievavý návrat do medzivojnovej Bratislavy.
Ivan Horváth sa okrem písania prózy venoval aj publicistike a písal recenzie k filmom do Slovenskéo denníky.
Horváth „zabrdol“ aj do prekladateľského remesla a preložil napríklad aj Maupassantov román Život v príspevku ( vytvoril pojem nadrealizmus).
Taktiež sa zapísal do spisovateľských dejín aj ako tvorca bábkových hier ako Počkaj nás, či Gašparko a sám bol nadšeným domácim bábkarom. 3. Zaradenie do literárneho smeru

Na začiatku 20. rokov 20 storočia nastal zvrat v mnohých umeleckých smeroch. Autori sa začali viac zaujímať o zložitý spoločenský zápas, o dušu človeka a námety hľadali čoraz častejšie z európskych literatúr. Toto všetko viedlo k pluralite smerov. V tomto období sa najviac začala do popredia dostávať tzv. lyrizačná tendencia, ktorej šíriteľmi boli hlavne spisovatelia Mladého Slovenska a časopisu Svojeť.
Okrem lyricky tvarovanej prózy a prózy literárneho naturizmu sa v tomto období môžeme stretnúť aj s ornamentálnou prózou. Ornamentálna próza: Ornamentálna próza medzivojnového obdobia vychádzala z expresionizmu.