Posledná, piata novela sa opäť zameriava na osudy Tomáša a Arneho a zároveň na nej najlepšie vidno Horváthov pohľad na „divných bratov“ Jurgovcov ako aj celkový pohľad na existenciu človeka. Postavy sa postupne vyvíjajú.
V tomto diele Horváth naplno rozvinul zdvojovanie postáv. Taktiež je tento cyklus postavený na pluralite hrdinov a na dvojitej protikladnosti (hrdina siaha za svojím snom, ale sen sa mu rozplýva pod rukami).
Všetky novely sú rozprávané rozprávačom – tretia nezávislá osoba.
Postavy konajú buď nepravdepodobne, alebo až príliš reálne. Viditeľná je aj voľná asociácia prežívaných stavov; tieto asociácie sa autor snaží kompenzovať striedaním ročných období = Rapsodická kompozícia.
Poviedky sú zasadené do času, ktorý plynie mimo nás; nie sú priestorovo ohraničené.
Toto dielo je v podstate autorov pokus o poetickú prózu, kde forma vystupuje pred dej. Okrem pokusu o lyrickú prózu, sa tu autor snaží zaviesť aj akýsi experimentálny štýl.
ŠTÝL: Štýl je často až poetický. Autor využíva hlavne lyrické opisy prírody; priamu a nepriamu reč; dialógy; snové vety, ktoré sú bez následnosti.
Pre toto dielo je príznačná irónia. Lyrizácia je použitá hlavne metaforickým oživením prírody: Arne stál skoro ráno vedľa cesty, pozrel vpravo, vrchy sa začali klaňať.

Umelecké prostriedky:

Metafory: breza bola jeho najlepšou priateľkou; dolina sa tiahla;

Personifikácie: hory sa klaňajú; v ňom ležal učupený domček; ten potok ma prenasleduje; les šumel, skučal, žaloval i utešoval

Prirovnanie: klasy krásne ako Oľgine oči; neplodná ako Sfinx

Antitéza: on niekedy spal s otvorenými očami

Kontrasty: Peter verzus Ján: „Zasa postávaš, stále len postávaš. Nemáš ani trochu zmyslu pre praktický život.“ On mu však odpovedal „Vtáci nevedia pískať podľa nôt.“

Rečnícke otázky: Čo bude so mnou?

Epitetá: najmalebnejšie motýle; neohrabaným písmom; nenapraviteľný tulák; zosobneným žiaľom;

Vulgarizmy: Som vlastne sprostý

5. Laco a Bratislava: a) Obsah

Laco bol jednoduchý dedinský chlapec, ktorý práve dovŕšil dvadsiaty rok života. Vždy bol presvedčený, že tam kde je, mu je najlepšie a nikdy nebude cestovať. No zrazu sa niečo zmenilo (ani on sám presne nevedel čo) a on pocítil obrovskú túhu cestovať. Tak sa na odporúčanie svojho otca vybral do Bratislavy. Bratislava si jeho srdce získala hneď odzačiatku. Vychutnával si každučký deň, ktorý tu strávil, obdivoval všetky skvosty tohto mesta. Svoje prvé dni strávil hlavne zariaďovaním si nového bytu a spoznávaním mesta ako aj ľudí. Vtedy sa stretol aj so svojim budúcim najlepším kamarátom Igorom.