Slovom, postaral sa o dobrú a rozmanitú duševnú potravu podľa zásad svojho otca, ktorý po čítaní slovenských denníkov vzal hneď do rúk Vajanského, aby sa zotavil. I Laco uznával, že polievka a múčnik sú veľmi rozdielne jedlá a predsa sa na ten istý obed jedia, preto položil vedľa Bernarda Shawa Conana Doyla.“ Bratislavu spoznával tak povediac systematicky. Najskôr ju spoznával „s kameňa a tehál“, čiže prechádzal sa po uliciach a navštevoval pamiatky. Keď už o „kamennej“ Bratislave vedel všetko, začal spoznávať ľudí, ktorý tu žili, ich zvyky a životy cit. č.72 „ Keď myslel, že už Bratislavu dosť pozná, tú Bratislavu z kameňa, tehál a betónu, usiloval sa spoznať živé mesto. Najprv sa spoznal so študentmi a študentkami, od tých sa dozvedel, že trestný zákonník je veľmi nezáživná vec a že bratislavská univerzita nebude nikdy vystavaná.“
Z empatie k prírode sa preorientoval na empatiu k Bratislave. Tá naň ho pôsobila pozitívne a on ju chápal a vžíval sa do jej histórie cit. č.73 „Vtedy nevidel budovu, ale zrak mal ponorený do ďalekej minulosti, alebo do ďalekej budúcnosti a žil v nej. Bol chápavý mladík, mal dušu mäkkú ako zem po daždi a rozum ako anténu rádiotelegraf.“
V meste už nebol taký uzavretý a nadviazal mnoho nových priateľstiev. Najlepším priateľom sa mu stal Igor, ktorý mu pomáhal s rýchlejšou aklimatizáciou v meste. Ako najlepší priateľ sa mu vždy snažil pomôcť a rozosmiať ho v ťažkých situáciách, keď potreboval zahnať žiaľ cit. č.74„Tri mesiace lásky, to nie je nič, ale tri mesiace priateľstva znamená mnoho.“
Laco nemal príliš pevnú vôľu, pretože keď ho Igor prehováral, aby s ním išiel zahnať žiaľ do baru najskôr odmietal, no čoskoro mu podľahol cit. č.75 „Igor zvíťazil. Nebolo večera, aby polnoc nestihla Laca vo veselej spoločnosti. Vy, bary, kaviarne, krčmy, vy mi to dosvedčíte. Lebo všade zanechal pamiatku, spomienku na seba. V Tosca bare sa povadil s hlavným, keď mu dokazoval, že mal ísť radšej za ministra financií, a toho to nezaujímalo, do Moderny si priniesol balalajku a chcel zabávať obecenstvo svojimi kompozíciami, vo Fedore ach, to nemožno povedať, čo spravil.“
V Bratislave sa Laco po prvýkrát vážne zaľúbil. Mohli by sme to nazvať aj prvou študentskou láskou. Laco sa do Želky zaľúbil na prvý pohľad cit. č.76 „Prišlo to poznanie na neho ako hrom z čistého neba. Veď kedysi bolo jeho zásadou, že k šťastnému životu netreba milovania. Nerozmýšľal dlho nad tým, ako je to možné, že Želka tak rýchle zvrátila jeho zásady. Oh, nie, načo by mal rozmýšľať nad tým. Šťastie sa neanalyzuje.