Priljal to ako fakt, ako niečo nezmeniteľné, ako nemožné Ameriku zotrieť z mapy a nenadávať na vládu.“
Tým, že sa Laco zamiloval, porušil všetky svoje zásady, ale neprekážalo mu to, pretože Želka bola preňho viac ako zásady. Bola jeho životom a nezaujímalo ho už nič iné iba ona. Celé dni aj noci bol v zovretí jej zmyslov, ktoré ho opantávali. Celý svoj program sa snažil prispôsobiť tak, aby ju mohol čo najčastejšie vídavať a tak upevňovať ich vzťah. cit. č.77 „Noci strávil tým, že rozmýšľal, ako bolo toho dňa. Ako sa chovala Želka k nemu, či bola už milšia. Už bola, už jej bozkával ruku a ona ju neodtiahla. Vo dne rozmýšľal, ako by sa mohol s ňou stretnúť, alebo sa chystal na návštevu k nej. Potom, keď už bolo po „udalosti“, bol náramne veselý, žiaril a rozprával priateľom nezmysly. Niekedy i pracoval. Niekedy chcel cez deň vykonať mnoho, hnal sa hore-dolu, myslel, že obráti Bratislavu hore koncom. Po takom dni spravil si súvahu. Čo som urobil: Bol som sa dať ostrihať. Bol som na prednáškach. Bol pekný čas.(To som urobil, keďže som sa včera pomodlil.) Slečne, čo roznáša v Redute žemle, som vyznal lásku. Napísal som domov list. Okúpal som sa a sluhovi som dal päťdesiat korún prepitného. Manetov obraz som prevesil na druhú stenu. Kúpil som si Lukáčovu knihu Dunaj a Seina. Čo sa mi stalo: Bol som so Želkou. Do lekárne som si šiel kúpiť goliere. Pískal som celý deň tú istú melódiu. Prehral som dve partie biliardu.(To znamená, že ma má rada.) Na kabáte sa mi odtrhol gombík. Chcel som napísať báseň. (Také veci by sa nemali stávať.) Som zamilovaný, z-a-m-i-l-o-v-a-n-ý. Sedel nad tou súvahou, napísanou na kaviarenskom stole, a rozmýšľal. Či bolo toho vskutku tak mnoho, čo vykonal? Možno, že nie. Čo však na tom záleží. Prečiarkol celé a prepísal slovami: Milujem Želku. Hurá!“
Bol ako typický chlap. Túžil za ňou tým viac, čím viac ho ona od seba odstrkovala cit. č. 78 „Vedel i to, že keby bola povolila, snívala o ňom počas mesačných nocí, nechala sa bozkávať, kedy on chcel, a luhala s ním spolu, bol by ju síce miloval, ale snáď nie natoľko. Bola by časom zovšednela.“
Aj keď sa navzájom mali veľmi radi, predsa len boli medzi nimi rozdiely, ktoré im často vzťah až príliš komplikovali. Laco bol inej povahy ako Želka a aj ich vzťah si predstavoval úplne inak. Myslel si, že on je vždy ten ideálny a všetky chyby, ktoré sa v ich vzťahu vyskytli, boli len kvôli Želke. Až neskôr si Laco začal uvedomovať, ako to vlastne bolo cit. č. 79
„ Prišiel, zapáčila sa mu, chodil za ňou, nedal jej pokoja, kým mu ona nepovedala, že ho má rada. Potom, keď už vedel, stal sa protivným. Keď ona mala dobrú vôľu, začal jej hovoriť o smrti, keď ona chcela snívať, vtedy on pískal.