Cez deň jej povedal desať ráz istý zlý vtip a hneval sa, keď sa nesmiala. Nadával na všetkých jej priateľov, že sú leňoši a on nerobil celé dni nič iného, len hral biliard a potĺkal sa po meste. Na husliach nevedel hrať, falošne spievala vychvaľoval svojho koňa, čo nechal doma. A bozkával ju vždy vtedy, keď si to ona nepriala, a tak samozrejme, že ho musela zunovať.“ Z tohto citátu môžeme taktiež usúdiť, že Laco ešte nebol ozajstným dospelým a jeho správanie bolo často až priveľmi detinské. Keďže bol ešte láskou neskúsený, nevedel ako to vo vzťahu chodí. Preto bol často až nezmyselne žiarliví a žiadal od nej nemožné cit. č.80 „Laco bol nešťastný, žiarlil a trpel náramne pri myšlienke, že Želku bozkával iný mimo neho. „Viem, že je to smiešne, Želka, ale nemôžem zniesť tú myšlienku, že teba i iný bozkal. Nemôžem,“ a chcel plakať, hanbil sa však, lebo Štefánik nikdy neplakal. „ A ty si nebozkal ešte dievča predo mnou?“ pýtala sa Želka. „Bozkal.“ Želka nepovedala nič, ale dívala sa spýtavo na Laca, hovorilo z jej zraku srdce Madame de Pompadour. Laco mlčal so sklopenými očami. Potom povedal poddajným hlasom: „Ale to je iné“.
Všetky tieto nezhody nakoniec viedli k ich rozchodu, z čoho bol Laco veľmi zarmútený cit č.81 „ Laco však cítil, že jeho metóda nie je celkom dobrá. Odkedy sa stal namysleným, Želka sa od neho vzďaľovala gulliverovskými krokmi. Mrzelo ho to veľmi, lebo jar ešte neprichádzala s novými láskami.“
Laco bol aj napriek drobným nezhodám verný a na pobozkanie iného dievčaťa pomyslel až vtedy, keď už vedel, že je znova voľný cit. č.82 „Začalo sa to ako v utorok, čakal list z domu a myslel si, že je znovu voľný. Čo všetko to znamená byť voľný! Môcť aj iné dievčatá bozkávať, potulovať sa bez obmedzenia, smieť zavrieť oči pred obrazmi a hovoriť nenútene o krásach ženského tela. Koľko nových pôvabov mu priniesla sloboda. Myslel na dievča, ktoré päť minú šlo pred mím, po korze a chcelo sa vydávať.“
Postupne znenávidel Bratislavu, pretože všetko, čo bolo späté s ňou, bolo späté aj zo Želkou a jemu sa stále nedarilo na ňu zabudnúť cit. č.83 „Niekedy chodil ulicami mesta a hľadal v nich to, čo sa mu kedysi páčilo, čo ho niekedy uviedlo do vytrženia, Bratislava však ako keby sa bola vymenila, bola celkom iná ako predtým, Na uliciach bolo plno blata, špiny, všetky denníky prinášali sprosté správy a bratislavské dievčatá dostali všetky škaredé tváre. Michalská brána, na ktorú sa niekedy tak rád díval, bola zrazu starobylo nemotorná a zavadzala mu. ,Prečo len nezrúcajú všetky tieto staré brány?´myslel si.