Preto keď šiel niekde, vždy sa stavil po Laca a vytiahol ho von z domu, keď nemohol byť s ním, posielal mu listy, za ktoré by sa nebol hanbiť ani Poinearé.“
Jeho dobrosrdečnosť sme mohli vidieť, keď chcel svojmu kamarátovi dopriať jeho šťastie, a preto mu pomáhal znovu získať Želkino srdce, aj keď on sám bol do nej tak trochu zamilovaný cit. č.89 „Ale bol si, pravda, niekedy zamilovaný do nej, Mal si ju rád?“ „Áno, ale tomu je už niekoľko rokov, Laco, stará láska. Veď vieš konečne, že ja sa zamilujem do každého dievčaťa.“ Bolo to dosť nešikovne povedané, však bez všetkej irónie. Laco vedel, že Igorovi Želka ešte ani teraz nie je ,každé dievča ´.“
Ako sme už z predošlého citátu mohli spozorovať, Igor sa sám priznal, že nie je žiadny „svätúšik“ a ako zastupiteľ mužského pohlavia nikdy nepohrdol príjemnou ženskou spoločnosťou, práve naopak sám ju vyhľadával cit. č.90 „Igor jej chvíľu dvoril, tak pološeptom, tak sa zdá, že preto ta šiel. Keď sa odoberal, dohovorili si ešte schôdzku.“

III. Želka

Od samotného Ivana Horvátha dostala Želka pomenovanie „mladé dievča zo srdcom Júlie“.
Táto mladá kráska bola dcérou Pravotára Kalného , starého priateľa Lacovho otca.
Želka bola veľmi milá prívetivá a pekná a správaním zapadala do obdobia bratislavského života v tých rokoch cit. č.91 „ Želka bola slnečným lúčom domu, ktorý sa neschoval ani v zime. Čiara jej obočia nasvedčovala, že je rozumná, krivka úst hovorila o pevnosti charakteru, úsmev o schopnostiach v láske. Bolo vidieť z jej úsmevu, že preštudovala Emmersona a d´Annunzia, spôsoby mala lepšie než Guth-Jarkovský. Nie div, že sa Laco do nej zamiloval.“ Z tohto citátu môžeme ďalej usúdiť, že nepatrila medzi naivky a už aj vo svojom mladom veku vedela, čo chce. Taktiež sa vedela slušne správať a dobre reprezentovať svoju rodinu.
Aj keď bola ešte mladé dievča, dobre vedela, že keby hneď povolila Lacovi všetko, veľmi rýchlo by ho omrzela. Ona však už dávno mala prepracovanú celú stratégiu cit.č.92 „Želka bola milá a odbojná, musel ju dobývať každý raz znova. Keď ju prvý raz bozkal, myslel si: ,Už je moja Želka, už je moja. ´A najbližšie, keď sa stretli, nemohol sa dočkať, aby boli sami, aby ju mohol zase bozkať. Želka sa však začervenala, odstrčila ho a ponorila ruky do kvetov. Bol v rozpakoch a nevedel, prečo to robí. Neopovážil sa však opýtať. A bola to udalosť, keď ju mohol zasa bozkávať.“
Želka bola samozrejme aj veľmi vzdelaná. Najviac zo všetkého milovala básne cit.č.93 „ Bolo to naozaj smiešne, recitovala básne a jemu sa to páčilo. Želka mala rada Royovu báseň „Arlecchino“ a recitovala ju skoro každý deň.“ Taktiež sa vyznačovala tým, že nebola od nikoho závislá, mala vlastné myšlienky a vždy sa snažila rozmýšľať racionálne. Taktiež nebola závislá od Lacovej lásky a láske ani nepripisovala obzvlášť zvláštny význam cit.