č.94 „Neviem,“ odpovedalaa bola vážna ako všetci lekárnici sveta. „Mám ťa však rada. Predtým som si myslela, že mi je to jedno, či som s tebou alebo nie, teraz mi to však už nie je jedno. Mám ťa rada.“ „Teda ma nemiluješ?“ „Neviem, Laco, nepýtaj sa ma, sama neviem.“
Ku konci však aj ona pochopila, že city, ktoré prechováva k Lacovi nie sú len také obyčajné, ale že ho naozaj miluje.

c) Problémy v novele Laco a Bratislava

Ako prvý problém tohto diela by som chcela uviesť otázku odchodu. Je vlastne dobré, občas zmeniť prostredie v ktorom žijeme? Je bezpodmienečne nutné vymaniť sa zo stereotypu? Presne táto otázka sa naskytla aj Lacovi, ktorý veľmi dlho odmietal spoznávať nové, no potom sa v ňom náhle niečo zmenilo a on pocítil túhu cestovať cit. č.95 „Laco nemal meč, ale mal srdce zrazu plné túhy za niečím neznámym.“ Cit.č.96 „Laco cítil, že je v moci cesty, že sa musí pohnúť z miesta, kde žil od narodenia.“
Autor sa zameral v tomto diele hlavne na poukázanie vzťahu človeka k mestu, čiže Laca a Bratislavy. Už od začiatku sme mohli pozorovať, ako si Laco kúsok po kúsku zamilováva Bratislavu a ako ju obdivuje. Cit.č.97„Prvé Lacove dni strávené v Bratislave, boli dňami objavov.“ Cit. č.98 „Keď myslel, že už Bratislavu dosť pozná, tú Bratislavu z kameňa, tehál a betónu, usiloval sa spoznať živé mesto.“
Počas celej novely však môžeme sledovať celý vzťah Laca k Bratislave. Od jeho zamilovania sa až po znenávidenie. Cit č.99 : „Bratislava však ako keby sa bola vymenila, bola celkom iná ako predtým. Na uliciach bolo plno blata, špiny, všetky denníky prinášali sprosté správy a bratislavské dievčatá dostali všetky škaredé tváre.“
Ďalším problémom v tomto diele je vzťah k rodičom. Laco mal svojich rodičov leľmi rád, aj napriek tomu ich však začal zanedbávať, neodpovedal na listy a pomaly na nich zabúdal cit.č.100: „Bol to veľmi milý list a Laco sa mu tešil. Rodičia, tí vždy nariekajú, možno síce, že im naozaj chýbal. Ale oni to znesú, oni doprajú radosti svojim deťom, lebo radosť detí je aj ich radosťou. Práve preto napísali list plný starostí a predsa taký milý. Laco sa mu tešil a zabudol naň.“
Taktiež tu autor nastoluje otázku zásad a ich dodržiavania cit č.101: „Veď kedysi bolo jeho zásadou, že k šťastnému život netreba milovania. Nerozmýšľal dlho nad tým, že Želka tak rýchlo zvrátila jeho zásady. Oh, nie, načo by on rozmýšľal nad tým. Šťastie sa neanalyzuje.