Medzi inteligenciou a pracujúcimi, medzi chudobnými aj bohatými.
Na túto myšlienku nadväzuje aj neskôr, keď si kladie otázku, či je inteligencia až takou výhodou ako sa na prvý pohľad môže zdať. Veď obyčajní ľudia si aj tak žijú po svojom a inteligenciu nemajú radi cit. č.108 „Jediná chyba je, že rozmýšľame, Igor. Áno, nemali by sme rozmýšľať. Pozri, u nás sedliaci majú tiež trápenia, ale nenariekajú toľko čo my. Povedia ,Veď Pán Boh pomôže´ a potom idú do všetkého strčiť nos. Potom hútame celé dni, prečo nemáme poriadnu slovenskú literatúru, veď je sloboda, prečo pečené holuby nepadajú z neba, alebo prečo nedostal ten Slovák to miesto, o ktoré žiadal. Pritom nik z nás nepohne ani prstom, aby tomu odpomohol, a kto je len trochu šikovnejší, ten nás ošudí.“
Taktiež tu vidno úvahu o tom, či sú spisovatelia stále ešte spisovatelia a či sú vôbec ešte potrební v tejto dobe cit. č,109 „Nemám rád tých našich mladých spisovateľov, sú skoro všetci namyslení ako sovy, kričia ,miesto mladým´ a nevedia nič poriadneho stvoriť, ani zemiaky sadiť, ani narábať si sextetom. Len nadávajú na starých ako mačky na mesiac.“
Ďalším problémom v tomto diele je, že najkrajšie roky života sa ľudia väčšinou musia trápiť a šťastie si môžu užívať, až keď sú starí cit. č.110 „Igor, povedz mi, prečo je to u nás tak sproste zariadené? Prečo sa môžu ženiť len tí tridsaťpäť –štyridsaťroční, tí, ktorí majú už majetok, ale žiadneho ohňa v sebe, nevedia už čo je to láska, ale myseľ majú plnú vypočítavosti. Prečo sa musí človek cez svoje najkrajšie roky trápiť, pracovať ako kôň, aby mohol potom na starosť chodiť s lámkou do Piešťan?“ – človek by si mal predsa užívať pokiaľ je ešte mladý a bezstarostný. Bohužiaľ, svet nie je taký ako v našich snoch, a my sa s tým musíme iba zmieriť.
Aj v tomto diele sú, samozrejme, spoločenské problémy. Tie sú tu prezentované hlavne kritikou spoločnosti a povrchnosti vyšších vrstiev, ako aj kritikou politiky a korupcie cit. č.111 „Dozvedel sa, že grófsky titul predsa ešte veľmi imponuje, a že kto je dobrým straníkom, dostane za to zvyšková majetok.“

d) Štýl a kompozícia v novele Laco a Bratislava

KOMPOZÍCIA: Aj keď je novela Laco a Bratislava z tej istej knihy ako Bratia Jurgovci, autor zámerne napísal túto novelu úplne odlišnou formou. Od kritika Františka Votrubu si vyslúžila prezývku „študentský románik“.
Novela Laco a Bratislava je dlhšia členená (14 kapitol) novela z diela Človek na ulici. Zápletka v tomto diele je veľmi banálna. Samotná novela je veľmi jemná, niekedy až nadnesená a plná protikladov. Ide tu o príbeh Laca, ktorý prišiel do Bratislavy a jeho život v tomto meste.
Táto novela je veľmi humorná a veselá.