Veľa ľudí ho tu nenavštevovalo, ale jemu to nevadilo, pretože on bol rád, že si môže v tichosti vychutnávať krásy, ktoré mal okolo seba. Žil v prírode, s ktorou sa absolútne stotožňoval.
Jána síce prišiel občas navštíviť aj jeho brat Peter, ktorý býval v päť kilometrov vzdialenej dedine. Počas návštev však Jána iba urážal a robil si z neho posmech. Ján si však z toho ťažkú hlavo nerobil a snažil sa chápať Petrovo zmýšľanie.
Jeho život pokojne plynul ďalej bez akýchkoľvek ťažkostí. Trvalo to však iba do chvíle, kým sa Ján nezaľúbil. Bolo to jedného dňa, keď opäť zavítal do Jánovho domu Peter aj s jeho priateľmi. Prišla s nimi aj ona. Spočiatku si robila z Jána posmech ako aj všetci ostatný, ale neskôr ju ovládla akýsi oheň a zvedavosť, ktoré ju nútili spoznať Jána čo najviac. Ján si spočiatku nechcel pripustiť, že by toto dievča mohol mať rád, dokonca sa k nej často správal pri ich ďalších spoločných stretnutiach nepekne a hrubo. A tak jedného dňa neprišla. Až vtedy si Ján uvedomil, ako ju má rád a ako veľmi mu chýba. Keď jedného dňa k nemu opäť prišla, Ján bol rozhodnutý vyznať jej lásku. Bolo však už neskoro, pretože dievčina sa s ním prišla rozlúčiť, lebo odchádzala do mesta. Ján Jurga bol z tejto udalosti veľmi smutný, no nakoniec sa rozhodol, že sa opäť vráti do mesta, aby sa s ňou znovu stretol. Na dvere vyvesil iba obyčajnú tabuľku a odišiel.

II. Tulák Tomáš Jurga

Tomáš Jurga, ďalší z bratov, bol maliarom a zároveň aj nenapraviteľným tulákom, ktorý nikdy dlho nevydržal na jednom mieste. Táto túžba cestovať ho opantávala vždy na jeseň, a inak tomu nebolo ani toho roku. Tomáš žil vtedy na dedine a maľoval. Síce mal mnoho obrazov nedokončených, túžba po „jesennom cestovaní“ bola omnoho silnejšia, a tak Tomáš zanechal obrazy, brata Arneho i otca a vypravil sa do mesta.
Najskôr pobudol istý čas u svojho brata Jána, ktorý ešte stále hľadal svoju lásku. Odkedy sa však Ján znovu vrátil do mesta, bol iný, uzavretý do seba a s nikým nechcel komunikovať. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa Tomáš opäť rozhodol cestovať ďalej. Tentokrát sa vydal do mesta, kde už kedysi dávno žil. Nasťahoval sa do svojho starého bytu a spomínal na minulosť. Uvedomoval si, že už nič nie je také ako predtým. Vtedy tu boli jeho priatelia Arvid a Ján, dokonca tu mal aj svoju lásku a teraz tu bol úplne sám. To sa však zmenilo, keď sa jedného dňa stretol v múzeu s Karin, sestrou jeho lásky – Ingeborg. Vďaka nej sa Tomáš opäť stretol s Arvidom i Jánom a spolu mohli spomínať na staré časy. Všetko sa Tomášovi odrazu zdalo krajšie a bol spokojnejší. Chýbala mu tu už iba jedna osoba – Ingeborg.