Tomáš však nebol ten, ktorý sa na všetko spytuje, a tak čakal, že sa onedlho objaví. Keď však stále neprichádzala, Tomáš to nevydržal a spýtal sa priateľov, kde je Ingeborg. Tí mu však oznámili strašnú novinu. Ingeborg bola mŕtva. Pre tomáša to bola obrovská rana a myslel, že sa z toho už nikdy nedostane. Spomienky na minulosť ho ovládli ešte viac ako kedykoľvek predtým. Žil už iba pre minulosť a stratil všetok záujem o okolitý svet.
Táto jeho ťažká etapa života pominula až vtedy, keď raz Tomáš napísal Arnemu v liste, že konečne pochopil, že nemôže celý život žiť pre minulosť, a že našiel nový svet, v ktorom bol znovu po dlhej dobe šťastný. III. Svadba Arneho Jurgu

Táto poviedka sa začína spomienkou na otca bratov Jurgovcou. Bol to už starší pán, ktorý mal rád pôdu a prácu na nej. Vždy sa tešil, keď mali dobrú úrodu, a preto sa tešil, keď sa s ním Arne práve o pôde a o úrode rozprával.
Jedného leta tulák Tomáš sa vrátil domov a na prázdniny prišla aj Oľga, sudcova dcéra, ktorú už dávno tajne miloval Arne a bál sa jej vyjadriť svoje city, pretože Oľga milovala jeho brata Tomáša. Tomáš však považoval Oľgu len za kamarátku a preto sa s ňou v to leto rozišiel. Oľga bola z toho smutná, ale cítila, že sa to muselo stať.
Arnemu bolo smutnej Oľgy ľúto a chcel jej povedať, že on tu pre ňu vždy bude. Jeho strach však bol silnejší. Prešlo ešte niekoľko dní a Tomáš znovu odišiel preč. Arne mu jeho odchod vyčítal, ale Tomáš mu vysvetlil, že on je tulák, ktorý miluje mnoho dievčat a Oľgu si nezaslúži. Po niekoľkých dňoch však odišla a Arne už mohol svoju lásku vyznávať len štyrom holým stenám jeho izby a jeho vernej priateľke – breze. Arne veril, že Oľga odišla za Tomášom.
Dno plynuli a o rok v zime starý pán Jurga umrel. Teraz bolo Arnemu ešte smutnejšie. Bratia ho síce prišli občas navštíviť, ale jeho smútok uhasiť nevedeli. O niekoľko rokov sa Oľga opäť vrátila do dediny. Arne jej hneď na privítanie poslal kyticu ruží. Nečakal však, že sa mu za ne Oľga príde poďakovať. Ona však prišla hneď popoludní a zvítala sa s ním s veľkým úsmevom. Arneho opäť opanovala jeho stará láska, ale Oľge stále nič nepovedal. Začali sa však spolu stretávať a onedlho sa už spolu rozprávali ako starí dobrí priatelia, dokonca sa Arne odvážil zdôveriť aj s osobnejšími vecami.
Aj keď si to Oľga nepriznala, postupne sa do Arneho zamilovala. Arnemu to však nepovedala, lebo sa bála, že ho vysmeje. Ten si však všimol iskričku v jej očiach, keď sa naňho pozerala. Nechcel si však pripustiť, že by ho mohla mať rada.