Ja som ten človek, ktorý sa dostal
na ulicu a nevie, prečo je tam. Chodím od výkladu k výkladu, chcel by som to i to a neviem, čo by som chcel. Neviem sa rozhodnúť. Ulicou idú prúdy ľudstva, tie ma tlačia, neviem kam a nestarám sa o to. Je to veľmi smutné. Čo bude so mnou? Neviem. A nezaujíma ma to.

1.Životopis

IVAN HORVÁTH
(26.7.1904 Senica – 5.9.1960 Bratislava)


Ivan Horváth sa narodil 26.7.1904 v Senici ako tretie dieťa senického advokáta Dr. Cyrila Horvátha a Márie Hováthovej. Okrem toho mal Horváth ešte aj sestru Máriu a bratov Cyrila a Borisa. Horváthovci boli už oddávna uvedomelá rodina. Starý otec, Jozef Horváth, bol účastníkom štúrovského národného pohybu a otec Cyril bol zase stúpenec hlasistického hnutia.
Svoje prvé vedomosti Ivan nadobudol v evanjelickej ľudovej škole v Senici (pod dohľadom uvedomelého pedagóga Pavla Gašpara). V roku 1914 začal študovať na evanjelickom maďarskom lýceu v Bratislave. Ďalej pokračoval na slovenskom gymnáziu v Bratislave, kde v roku 1922 zmaturoval. V tomto období už začal svoje prvé práce zverejňovať v študentských časopisoch Vatra, Svojeť a iných. Taktiež publikoval svoje prvé prózy a články v Mladom Slovensku i v Slovenskej politike. Ako predmet svojho ďalšieho štúdia si vybral právo. Prihlásil sa na Právnickú fakultu v Prahe, kde absolvoval 2 semestre. Potom prestúpil do Bratislavy. Tu však dlho nepobudol, pretože odišiel študovať do parížskej Sorbonne, kde absolvoval diplomatickú sekciu a získal diplom. V tomto období sa mu podarilo vydať aj svoju prvú knihu, Mozaika života a snov. V 1928, vstúpil Horváth do Československej sociálnodemokratickej strany (ČSSDS) a v priebehu ďalších rokov vydal novelu Strieborný prach a knihu Vízum do Európy.
V roku 1931 sa oženil s Máriou Kunertovou. V tom istom roku však umrel aj jeho otec, a preto Horváth odišiel naspäť do rodnej Senice, aby mohol po otcovi prebrať úrad verejného notárstva. Tu sa stal aj predsedom ČSSDS.
V roku 1932 bol promovaný na Doktora práv a nastúpil ako koncipient u Dr. Ivana Dérera v Bratislave. Roku 1932 sa mu dokonca podarilo vydať svoju druhú knihu pod názvom Človek na ulici (pozitívne prijatá).V roku 1935 sa mu narodilo jeho prvé dieťa – syn Ivan. Počas svojej práce však nezabúdal písať, dokonca sa v roku 1936 zúčastnil prvého kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach. Horváth bol človekom veľmi scestovaným.