referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Charles Baudelaire Kvety Zla
Dátum pridania: 28.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hromadka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 983
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 30.1
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 50m 10s
Pomalé čítanie: 75m 15s
 

Parnasizmus bola literárna škola viditeľná vo francúzskej literatúre. Základným cieľom parnasistov sa stalo heslo: DOKONALÁ KRÁSA A UMENIE. Parnasisti tvrdo odmietali pragmatické myšlienkové diela tvorené hlavne na základe vymožeností a vynálezov modernej vedy. Taktiež odmietali, aby ľudia aj v knihách nachádzali to, čo aj v reálnom živote. Možno aj preto začali čerpať námety z antiky. Podstatou parnasizmu však bola vybrúsenosť a rozmanitosť formy, na ktorú brali autori väčší ohľad ako na samotný obsah. Za predstaviteľa parnasizmu považujeme aj Charlesa Baudelaira.
Hlavne v posledných rokoch 19.stor. francúzsku literatúru výrazne ovplyvnil ďalší lit. smer: SYMBOLIZMUS.
Symbolizmus bol novodobý umelecký smer, ktorý bol plný náznakov, analógii a symboliky. Symbolizmus taktiež vznikol ako reakcia na opisnosť realizmu, ale hlavne naturalizmu, pretože básnikom bolo zaťažko dýchať vo svete, v ktorom vládlo popisné a silne realistické napodobenie prírody. Symbolisti prehlasovali, že osobné prežitky nie je možné rozumovo vyjadriť, a preto je jediná cesta vyvolať ich pomocou symbolov.
Za hlavných predstaviteľov symbolizmu považujeme básnikov ako: Paul Verlaine; Jaen Artur Bimbaud; Stephan Mallarmé; Tristan Corbier či Jean Lautréamont. Práve táto generácia sa najviac opierala o prínos Baudelairovho poetického princípu spojitosti vnemov a predstáv spolu so spojením zmyslov.
Spolu so symbolizmom, dokonca ešte niekoľko rokov pred ním sa začala vyvíjať DEKADENCIA.
Dekadencia ( tento termín sa zrodil z Verlainovho sonetu o úpadku rímskej spoločnosti v atmosfére ochablosti a nechuti k činu a životu). Tento výraz začal ako prvý používať Jules La Fogue, ktorý mím označuje básnikov, umelcov a bohémov ako snílkov a samotárov. Títo umelci hľadali únik do ilúzie, pretože boli oslabení až natoľko, že sa nedokázali biť o nové hodnoty. Narodili sa v generácii úpadkovej a odsúdenej k zániku.
Všetci dekadenti pokladali za svoj najväčší vzor Ch. Baudelaira, a preto aj hlavnou črtou dekadencie bol baudelairovský pocit nudy a zúfalstva, odpor k tupej a zištnej pokryteckej spoločnosti.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Baudelaire, Ch.: Kytica z kvetov zla. Bratislava, Slovenský spisovateľ 1966, Baudelaire, Ch.: Kvety zla. Bratislava, Slovenský spisovateľ 1993, Baudelaire, Ch.: Hořké propasti. Praha, Klub přátel poezie 1966, Prof. Dr.Jan Fisher, DrSc., a kolektiv.: Dějiny francouzské literatury 19. A 20. Století. Praha, Nakladatelství Československé akademie věd 1976, Balajka, B.: Přehledné dějiny literatury 1, Praha, Státní pedagogické nakladatelství 1970, Baudelaire,Ch.: Květy zla. Praha, Státní nakladatelství krásné literatury a umění 1962, Baudelaire a Appolinaire.: Chuť smútku. Bratislava, Tatran 1976, Obert, Ivanová, Žemberová.: Literatúra pre druhý ročník stredných škôl. Bratislava, OG – vydavateľstvo Poľana, sro. 2000
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.