Ľudí, poznačených modrinami, ktorí zaháňajú svoj žiaľ a problémy práve pohárom dobrého vínka. Tu Baudelaire naznačuje častý alkoholizmus chudobnejších vrstiev, ktorým niekedy problémy môžu prerásť až tak cez hlavu, že iné východisko ako alkohol nenachádzajú. A tak im toto vínečko steká až do hrude, ktorá je pre túto spevavú dušu cit.č.54„tá sladká hrobka mäkká“. Je to miesto, kam sa chce celý život dostať, a o ktorom sníva celý svoj život uzavretá v komore.
Cit.č. 55„Veď s veľkou radosťou ja dolu hrdlom stekám
Do hrude človeka zbitého drinami
A táto teplá hruď, tá sladká hrobka mäkká,
Po chlade pivničnom ma sladko omámi.“
Ďalej taktiež pokračuje v tom, ako tomuto ustarostenému človeku dáva novú nádej, ktorá mocnie každým ďalším dúškom. Cit.č. 56„ Či čuješ, jak šumí blaživá nádej vo mne,
Ako sa hlásia už pesničky nedelí?“
No a samozrejme, že keď vínko zachutí, človek zabúda na všetky strasti skutočného sveta, je veselý, spokojný a chváli tú chuť, ten zázrak, ktorý mu dal tú silu zabudnúť.
Cit.č.57„ Rukávy vyhrnieš, oprieš sa o stôl skromne,
Velebiac moju chuť, spokojný, veselý;“
Znovu presviedča tohto uboleného tvora, zmáhaného krutosťou sveta, aby sa neobával, pretože jedine víno je ten správny prostriedok na krásne žitie bez problémov a ďaleko od všetkých starostí. Dokonca pomôže aj celej rodine: žene rozveselí oči, ktoré budí opäť hľadieť na svet z tej „lepšej“ stránky. A synovi zase pomôže už od začiatku ľahšie znášať nástrahy, ktoré mu ponúka tento svet a stene sa tým jediným hnacím motorom tela i duše:
Cit.č.58„ rozženiem zreničky znavenej tvojej žene;
Synovi silu dám a farbu do tvári,
Je slabý atlét on pre žitia zápolenie,
Budem mu túžiacim olejom na svaly.“
Tu chce opäť básnik poukázať na závislosť, ktorá môže vzniknúť z rôznych dôvodov a môže zničiť nielen niekoľko jedincov, ale aj celé rodiny. Pretože je veľmi ľahké s tým začať, ale len ťažko sa od toho odvykne.