Je teda ako pleva, ktorá keď niekde zapustí korene, len ťažko, dá sa povedať, že už nikdy ju odtiaľ nedostaneme.
Duša vína však až dokonca spieva svoju krásnu pieseň o jej splynutí s ubolenou dušou človeka, keď sa zjednotia v jedno a budú spolu nažívať v spokojnosti:
Cit.č.59„ A v teba zapadnem jak drahá ambrózia,
Jak zrno, ktoré sial Rozsievač odveký,
A z nášho splynutia zrodí sa poézia,
Kvet k nebu pučiaci, kvet vzácnej potechy.“

g) Baudelaire a ženy

Baudelaire bol básnik, ktorý sa, samozrejme, taktiež nevyhýbal básňam o ženách a pre ženy. Bol Francúz, a práve francúzska literatúra sa vyznačovala tými najkrajšími a najpravdivejšími opismi lásky vtesnanými do niekoľkých veršov. A práve Baudelaire bol tým, ktorý bez ostychu písal o vzťahu a kráse žien. Išlo mu hlavne o erotický zážitok a o ženu, ktorá je po každej stránke zrelá. No hlavne po tej fyzickej, pretože aj jeho láska k Jeanne Duvalovej bola
viac – menej fyzická. Jeanne Duvalová bola predsa žena bez vzdelania, bez vychovania a bez spoločenských spôsobov. Ale práve takéto ženy Baudelairovi vyhovovali. Tento básnik znížil ženu až na takú úroveň, že ju videl len ako svoj objekt estetického, poprípade iného záujmu. Spravil zo ženy ženu bez mysle, citov a intelektu. Spoločnosť žien mu však bola vhodná na to, aby sa mohol ponoriť sám do seba, a aby vychutnal všetky zážitky.
Jeho vzťah k ženám sa však aj počas jeho života menil. História jeho lások prechádza od počiatočného opojenia a vychutnávania cez starnutie až po ničím nezastierajúcim a nezamlčujúcim obrazom.
Najviac básní bolo samozrejme napísané práve o jeho životnej láske Jeanne Duvalovej. A práve o nej je aj báseň Šperky.

Šperky

Šperky je báseň napísaná v období, keď sa básnik ešte len opájal krásou žien. Bez akéhokoľvek zakrývania tu opisuje aj tie najchúlostivejšie situácie, pre ktoré bol spoločnosťou odsúdený. Už v prvej strofe ju označuje za svoj drahocenný kvet, čiže šperk, ktorý ho zdobí. Píše tu o tom, že najkrajšia je úplne nahá, keď má na sebe iba šperky, také krásne ako ona sama
cit.č.60 „ Do naha svlékla se, múj drahocenný květ,
A znajíc choutky mé jen šperky nechala si,
A tato skvostná zbroj dala ji pyšný vzhled“
Ďalej píše o tom ako ho táto žena dokáže dostať do extázy, a zbavuje ho všetkých zmyslov cit.č. 61 „ Jsem stržen v extázi a v náruživý vztah“.
V strofe tretej básnik opisuje okamih, keď sa mu celá oddávala s nehou a láskou
cit.č. 62 „ Tož, ležíc, láskání se vzdala najednou,
s divanou jako vždy, jen úsměv měla, něhu
pro sladkou lásku mou, jak moře bezednou“.
Básnik samozrejme nezabudol ani na opis jej tela, ktoré bolo pre neho najdôležitejšie. Opisoval každučký kúsok jej tela, a z tohto sa môžeme dovtípiť, že ho viac lákali ženy s kyprými vnadami cit.č.