Aj keď teraz je nádherná ako anjel, potom bude vyzerať ako obyčajná zdochlina
cit.č.69„- Tak jednou také vy budete tím, co zříme: „Královno púvabu, budete stejnou, běda!
Svinstvem, kde pro puch zajde veš, až pomazání dá vám kněz,
Vy hvězdo očí mých, vy slunce bytosti mé, až ve hrob pújdete, kde tučný květ se
Múj anděle, má vášni též!“ zvedá,
plesnivět mezi kosti kdes.“

Na záver jej však oznamuje, že aj keď ona už bude len obyčajnou „mrchou“, on si ju, ako aj všetky ostatné, naveky zachová vo svojej mysli ako božské a nádherné osoby:
Cit.č.70 „ Že zachoval jsem tvar i božskou tresť, tu mízu
Všech rozložených lásek svých!“
Táto báseň síce nie je jednou z tých, kde Baudelaire opisuje krásu ženy v každom verši. V skutočnosti je to pravý opak. Je to báseň plná naturalizmu až supranaturalizmu. Báseň, z ktorej až srší sebavedomie tvorcu, ale zároveň tvorcu, ktorý stráži podstatu i tvar, ktorý vládol kráse jeho lások

h) Malé básne v próze

Ďalším dielom, ktoré Baudelaire vytvoril sú práve Malé básne v próze. Už keď sa na ne po prvý krát pozrieme, vidíme, že sú to vlastne malé Baudelairove úvaly vtesnané do niekoľkých riadkov. Pretože on aj napriek krátkosti svojich diel, dokáže vyjadriť obrovské množstvo vecí a pocitov. Ja vám teraz ponúkam rozbor dvoch z nich.

Cudzinec

V tejto kratučkej próze sa básnik zamýšľa nad otázkou samotného bytia a príčiny, prečo sme vlastne na tomto svete a či sme tu sami alebo máme niekoho, o koho sa môžeme v ťažkých chvíľach oprieť. Z básne je cítiť veľký individualizmus aj preto, že Baudelaire sa sám do tejto básne štylizuje. Okrem individualizmu, je tu však samozrejme vidieť aj symbolizmus a racionalizmus. Tento človek -cudzinec má spleen – čiže pociťuje skleslosť, omrzenosť, nudu a má veľmi pochmúrnu náladu. Na tomto svete ho už nič nebaví a nemá žiadne ciele. Preto sa dá povedať, že iba prežíva. Je to človek stratený, ktorý nevie nájsť sám seba. Už v prvej vete básni nastoľuje otázku: cit.č.71„ Koho najviac ľúbiš, záhadný človeče, povedz?“ - Pýtajúca sa osoba, alebo vlastný hlas Baudelairovej duše sa spytuje samotného Baudelaira koho najviac ľúbi, pretože nemôžeme žiť bez toho, aby sme mali niekoho, na koho sa vždy môžeme spoľahnúť. On je však cudzincom vo svete v ktorom žije, a nemá nič. A preto na všetky otázky odpovedá negatívne.
Počiatočná otázka sa začína formovať na otázky, ktoré sa dotýkajú rôznych vecí, ako napríklad táto: cit.č.72„ Otca, matku, sestru alebo svojho brata?“ – Je samozrejmé, že najskôr sa spýtal ma rodinu, ktorá zohráva najväčšiu úlohu v živote človeka. On však na túto otázku odpovedá záporne: cit.č.73 „ Nemám ani otca, ani matku, ani sestru, ani brata.“ - Tu hovorí, že nemá rodinu, ktorá by sa oňho zaujímala, ktorá by ho milovala a starla sa oňho. Taktiež však na druhej strane, je tento človek veľký samotár, ktorý nie že nemá, ale nechce mať žiadnu rodinu, ktorá by ho opatrovala. V ďalšej otázke sa pýta na jeho priateľov. On však opäť odpovedá záporne: cit.č.74
„Používate tu slovo, ktorého zmysel mi zostal do dnešného dňa neznámy.“ - Tento „cudzinec“ nemá ani priateľov, ktorým by sa mohol zdôveriť, a s ktorými by mohol prežívať všetky zážitky.