referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marcel
Nedeľa, 20. apríla 2025
Charles Baudelaire Kvety Zla
Dátum pridania: 28.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hromadka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 983
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 30.1
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 50m 10s
Pomalé čítanie: 75m 15s
 

Je skrátka sám a opustený. Jeho duša je uzatvorená na trinásť zámkov a nikto sa k nej nemôže dostať. Nikde nemá miesto a všade prežíva len ako cudzinec. A preto aj na ďalšiu otázku odpovedá takto: cit.č.75„ Vlasť? - Neviem, v ktorej zemepisnej šírke leží.“ Takže nielen že nemá miesto medzi ľuďmi, nemá ani svoje vlastné miesto na zemi, iba ak vo svojej fantázii, ktorá je jeho jediným východiskom.
Cit.č.76 „ Krásu? – Rád by som ju ľúbil, božskú a nesmrteľnú.“ Nemá, koho by ľúbil a jeho duša je už taká zatrpknutá, že nevidí nielen krásu ľudí – žien, ale on nevidí ani krásu všetkého okolo seba, aj keď by možno veľmi chcel.
Taktiež si nezakladá ani na majetku, a vôbec mu na ňom nezáleží, dokonca nenávidí zlato: cit.č.77 „ Zlato? – Nenávidím ho, ako vy nenávidíte Boha.“
No keď nemá rád nič, nastoľuje sa tu otázka, či vôbec je niečo, čo dokáže milovať. A predsa, je tu niečo, čomu nedokáže ani tento, do seba uzavretý človek, odolať: cit.č.78„Ľúbim mračná .. mračná, ktoré plynú .. ta kdesi .. zázračné mračná!“
Áno sú to mračná. Vždy, keď sa pozrie na oblohu vidí niečo, čo ho neskonane fascinuje a jediné, čo miluje. Vždy keď sa pozrie hore, môže vidieť voľné a nespútané mračná, ktoré môžu bez zákazov tiahnuť na všetky strany a nikto im v tom nebráni. A práve toto by sa mu páčilo. Mračná sú však aj veľmi nevyspytateľné, pretože často menia svoj smer a môžu nás prekvapiť, tak isto ako aj pri týchto ľuďoch podobných mračnám.

Opíjajte sa

Táto krátka sprózovaná básnička patrí tiež do zbierky Malých básní v próze. Aj keď názov tohto kratučkého diela je veľmi zavádzajúci, po hlbšom zamyslení sa človek začne na tento nadpis pozerať inými očami.
Cit.č. 79„ Musíte byť stále opojení. V tom je všetko: je to jediná otázka. Aby ste necítili strašné bremeno času, čo vám drví ramená a skláňa vás k zemi, musíte sa bez ustania opíjať.“ – Hneď v úvode nám Baudelaire prikazuje, aby sme boli stále opojení. Pretože to je vlastne všetko, čo môžeme urobiť, aby sme zabudli na starosti a útrapy, ktoré zmáhajú náš každodenný život. Pomôže nám to zabudnúť na to zlé a môže sa stať, že nájdeme nový zmysel nášho života. Aby však nedostal ľudí do chybnej mienky, píše, že nie je podstatné čím sa opíjame, pretože každému môže pomôcť niečo iné a každý potrebuje opíjať inú časť nášho tela.
 
späť späť   18  |  19  |   20  |  21  |  22  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Baudelaire, Ch.: Kytica z kvetov zla. Bratislava, Slovenský spisovateľ 1966, Baudelaire, Ch.: Kvety zla. Bratislava, Slovenský spisovateľ 1993, Baudelaire, Ch.: Hořké propasti. Praha, Klub přátel poezie 1966, Prof. Dr.Jan Fisher, DrSc., a kolektiv.: Dějiny francouzské literatury 19. A 20. Století. Praha, Nakladatelství Československé akademie věd 1976, Balajka, B.: Přehledné dějiny literatury 1, Praha, Státní pedagogické nakladatelství 1970, Baudelaire,Ch.: Květy zla. Praha, Státní nakladatelství krásné literatury a umění 1962, Baudelaire a Appolinaire.: Chuť smútku. Bratislava, Tatran 1976, Obert, Ivanová, Žemberová.: Literatúra pre druhý ročník stredných škôl. Bratislava, OG – vydavateľstvo Poľana, sro. 2000
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.