Jeho úlohou bolo zahrať pred užasnutým publikom bez staroromantických rekvizít ľudskú úlohu bolesti ako novú prirodzenosť, neopakovateľnosť a neodvratnosť.

2. ŽIVOTOPIS:

Charles – Pierre Baudelaire sa narodil 9. apríla 1821 v Paríži. Jeho rodičia boli Joseph
Francoise Baudelair, teológ, bývalý vychovávateľ a bývalý vysoký úradník v Napoleonovom senáte, teraz už na odpočinku a Carolin Archenbaut Defaisová. Charlesovi rodičia boli veľmi rozdielni, a to nielen povahovo, ale i vekom. Pri jeho narodení mal otec šesťdesiatdva rokov a jeho matka nemala ešte ani dvadsaťosem. 10. februára 1827 básnikov otec umrel a už 8. novembra 1828 sa jeho matka opäť vydala za veliteľa vojenského práporu – Jacquesa Aupicka, neskoršie generála, veľvyslanca a senátora. Táto udalosť bola jednou z prvých dramatických následkov v Baudelairovom živote, pretože Charles to považoval za zradu a nikdy sa nezbavil svojho vzdoru.
V roku 1831 sa básnikov otčim stal veliteľom štábu siedmej divízie v Lyone, a preto už v januári roku 1832 odchádza spolu s Baudelairom a jeho matkou taktiež do Lyonu, kde sa Charles stal žiakom školy Collége royal. V roku 1836 bol jeho otčim prevelený do Paríža a tak aj Baudelaire znovu zmenil školu a stal sa žiakom v Collége Louis – le – Grand, kde dosahuje vynikajúce výsledky. Výborný študijný prospech mu zachránil kariéru, pretože v roku 1839 bol vylúčený za zlé správanie, a preto, lebo odmietol udať spolužiaka. Ale vzhľadom na množstvo vyznamenaní v minulých ročníkoch , mohol nakoniec predsa len zmaturovať. Po maturite sa prihlásil na Právnickú fakultu, ktorú však po krátkom čase zanechal a viedol slobodný život. Dokonca sa mu podarilo presadiť, že sa dá na literárnu dráhu. A tak počas dvoch rokov spoznával bohémsky život a nadväzoval prvé známosti s významnými ľuďmi ako G. de Nerval, H. de Balzac, E. Prarond.. Nové zvyklosti a stále výstrednejšiu povahu, ktorú si z týchto stretnutí prinášal, donútili rodičov k radikálnemu zásahu – poslať syna do Indie. Túto cestu musel Baudelaire absolvovať aj preto, lebo práve v tomto období odmietol dráhu diplomata, ktorú mu chcel Aupick svojimi vplyvmi zaistiť. Preto 9. júna 1841 Charles Baudelaire nastúpil na palubu parníka Južné moria , ktorý smeroval do Kalkaty. Mladý básnik však neodolateľne túžil po nezávislosti a už od začiatku prejavoval o túto cestu absolútny nezáujem. A tak nečudo, že sa Baudelaire do Indie nikdy nedostal, pretože kapitán lode bol nútený poslať svojho zverenca pre zlé správanie domov už z ostrova Bourbon. Po návrate do Paríža sa začal domáhať otcovho dedičstva – stotisíc frankov v zlate.