Táto kniha vyvolala úžas, ktorý prerástol do škandálu. Politický režim Druhej republiky Baudelaira vyhlásil za básnika ohrozujúceho morálku národa. Na konci súd rozhodol, že z Kvetov zla musí byť vyškrtnutých 6 básní a autor musel zaplatiť 300 frankov. Aj po tomto zážitku Charles aj naďalej písal básne, krátke eseje a prekladal.
V januári 1860 sa u Baudelaira prejavili prvé príznaky mozgovej mŕtvice. Vo februári napísal list skladateľovi Wagnerovi, ktorému vyslovil svoj obdiv a neskôr mu venoval aj jednu esej. Taktiež mu vyšlo 2. Vydanie Kvetov zla rozšírené o 35 básní. V roku 1862 opäť pocítil smrteľnú úzkosť. A ako on sám povedal: „Zaváňam krídlom imbecility.“
V roku 1863 odišiel do Belgicka, kde sa snažil zarobiť si prednáškami v Le Gerce aristique, ale úspech sa nedostavil. Začal písať Belgické listy, ktoré nakoniec prerástli do knihy ironických a sarkastických postrehov s názvom: Úbohé Belgicko!
15. februára 1865 pocítil prudký závrat a nevoľnosť, čo znamenalo začiatok konca. V marci sa jeho stav začal vážne zhoršovať a 30. Marca ho ranila mozgová mŕtvica spojená s ochrnutím pravej polovice tela a afáziou reči. Začiatkom apríla ho z hotela Grand Miror previezli do Domu dobrotivej panny v Bruseli a odtiaľ si ho matka vlakom odviezla domov do Paríža.
Charles Baudelaire umrel 31. augusta 1867 v Paríži. Pohreb bol 2.9. na Montparnaskom cintoríne, kde je Baudelaire pochovaný v hrobke svojho otčima. 3. NAJZNÁMEJŠIE DIELA

Tvorba Charlesa Baudelaira sa skladá hlavne z básní, kritík, rôznych esejí a prekladov E. A. Poea. Zo začiatku Baudelaire písal výtvarne a literárne kritiky, ktorými sa snažil zarobiť si nejaké peniaze. V písaní týchto kritík pokračoval celý svoj život, aj keď veľké finančné obnosy mu to nevynášalo.
Okolo roku 1846 objavil diela amerického básnika Edgara Alana Poea a okamžite začal tieto diela prekladať do francúzštiny. V tomto autorovi čerpal veľkú inšpiráciu a prekladanie jeho diel sa stalo jeho koníčkom. V marci 1857 dokonca vydal Nové neobyčajné príhody s novými poznámkami o Poeovi. Baudelaire sa taktiež preslávil aj svojimi krátkymi prózami a esejami na rôzne témy, venované známym osobnostiam a ľuďom z jeho života ako napr. Richard Wagner a Tannhäuser ako aj eseje venované významným udalostiam a veciam pre jeho život dôležitým. Napr. Esej o hašiši či Esej o víne...
Jeho hlavným zameraním však boli básne. Napísal ich veľké množstvo už od začiatku svojej literárnej kariéry.