Svoje prvotiny spočiatku uverejňoval v rôznych časopisoch, no neskôr začal vytvárať aj svoje prvé zbierky : Lesbos (prvý názov Kvetov zla);Predpeklie ...
Počas pobytu v Belgicku písal belgocké listy, ktoré prerástli do knihy Úbohé Belgicko!
Vyvrcholením jeho básnickej tvorby však bola zbierka básní, ktorú vydal v roku 1857, KVETY ZLA. Tá sa však dočkala ocenenia až po básnikovej smrti.
No a druhým najvýznamnejším Baudelairovym dielom sú MALÉ BÁSNE V PRÓZE.

4. KVETY ZLA

KVETY ZLA. Už len ten názov celej zbierky v nás vyvoláva zmiešané pocity, pocity, ktoré sa odohrávali v básnikovom vnútri celý jeho život.
Toto celoživotné dielo Ch. Baudelaira, najskôr zatracované, teraz obdivované, patrí medzi najväčšie skvosty francúzskej literatúra vôbec.
Pred konečnou zbierkou básní Kvetov zla mala táto zbierka ešte mnoho predchodcov. Zo začiatku to bolo iba niekoľko básničiek, ktoré autor vydával v rôznych časopisoch, potom prišli aj prvé krátke zbierky ako Lesbičky, až 25.júna 1857, na základe zmluvy o knihe básní, podpísanej 30. Decembra 1856, oficiálne vyšla zbierka básní Kvety zla ( Les Fleurs du mal ).
Táto kniha bola vydaná v nakladateľstve Augusta Pouleta – Malassise et de Broise v Paríži, spoločne s Michelom Lévym. Kniha však nevyvolala taký ohlas ako by sa čakalo. Aj keď jeden alebo dvaja sa predsa len našli. Jeden z Baudelairovych kritikov sa v tom období o ňom vyjadril takto: cit.č. 1„ Po Kvetoch zla má tu básnik, čo im dal rozkvitnúť, iba dve možnosti: alebo si preženie hlavou guľku, alebo sa stane kresťanom!“ Táto replika vyzývala Baudelaira ešte k väčšiemu životnému hazardu. Medzi ostatnými ľuďmi však zbierka Kvety zla vyvolala skôr úžas, ktorý prerástol do škandálu. Už 5. Júla toho istého roku bol vo vydavateľstve Figaro vytlačený útok na Kvety zla a 16. Júla knihu zabavili z príkazu štátneho návladného a Baudelaire sa spolu s oboma nakladateľmi museli dostaviť na súd. Práve v tomto období súd skončil pojednávanie s Flaubertom a jeho Pani Bovary, a dokonca mal Baudelaire na súde dočinenie aj s tým istým sudcom. Žaloba proti autorovi bola prejednávaná 28. Septembra 1857. Na súde sa im však príliš nedarilo, a tak politický režim Druhej republiky vyhlásil Baudelaira za básnika ohrozujúceho morálku národa a z knihy Kvety zla museli vyškrtnúť najpoburujúcejšie básne:
Lesbos; Prekliate ženy; Léthé; Tej, ktorá je príliš veselá; Šperky a Metamorfózy vampírove. Ako sme si mohli všimnúť, tak všetky vyškrtnuté básne boli o ženách, ktoré Baudelaire ako prvý vykreslil v pravom svetle, bez veršov plných romantického tajomstva. Práve naopak. Tieto básne sršali erotikou, na ktorú bol básnik nesmierne hrdý. Okrem vyškrtnutia týchto básní však musel Baudelaire zaplatiť pokutu 300 frankov a obaja nakladatelia po 100frankov. Darmo.