A preto ak si tieto vtáky či ľudia nedajú pozor, sami sa pripravia o svoju slobodu: cit.č.13„ Utratí slobodu, ak príliš nevšímavo
Sprevádza zradnú loď na krutých hlbinách.“
Cit.č.14„Tento kráľ azúru, chytený do osídla,
Na doskách paluby v hanbe a rozpakoch
Žalostne rozprestrie veliké biele krídla,
Vláčiac ich ťarbavo sťa veslá zbok´ na bok.“
- V tejto strofe je už náš voľný vták, kráľ azúru, v plnej moci posádky, kde žalostne plače
a snaží sa rozprestrieť svoje krídla. Tieto krídla, ktoré boli symbolom jeho voľnosti, sú preňho však už iba prekážkou a príťažou a posádka mu preto môže ľahko ublížiť: cit.č. „vláči ich ťarbavo sťa veslá zbok´ na bok.“ Podobne ako aj u človeka, kde jeho nespútaná sloboda a vlastné a nekonvenčné názory sú v tomto prípade už len príťažou, ktorá mu nedovoľuje dobre dýchať a spoločnosť si ho preto ako slabšieho jedinca môže ľahko opantať.
Cit.č. 15„ Ach, kľavý, chromý je pasažier okrídlený!
Nedávno krásavec a teraz neborák!
Ten sa mu porúha: kuľhajúc vzletieť mieni,
A tamten strká mu fajočku pod zobák!“
- Hneď v prvých dvoch veršoch vidíme, ako sa z voľného kráľa voľnosti a slobody stáva úbohá troska. Kedysi jeho krása rozkvitala, no teraz sa z neho stal veľký neborák. Keď to prenesieme na človeka, podobne môžeme vidieť, ako sa z radikálne odmietajúceho tvora všetkého zastaralého stáva jeden z tých ostatných – jeden zo spoločnosti. To znamená, že tu zaniká jedinečnosť človeka. Tento úpadok jedinečnosti je však ešte umocňovaný v posledných strofách, kde už albatros ako aj človek nemá dosť síl na „vzlietnutie“, pretože posádka, čo sa rovná spoločnosti, mu vnucuje vlastné názory a myšlienky v podobe fajky: cit.č.16 „ A tamten strká mu fajočku pod zobák!“
Cit.č.17„ Básnik sa podobá princovi oblačnému,
Čo šípom smeje sa a vnára do búrok;
No na zem stiahnutý, vstred posmechov, má trému
A krídla mohutné hatia mu každý krok.“
- V poslednej strofe už autor pred čitateľa podložil prirovnanie albatrosa k nemu samému, čiže k básnikovi. K básnikovi odmietajúcemu spoločnosť a jej pravidlá. Básnikovi, ktorý je odsúdený na odsúdenie spoločnosťou: cit.č.18„Básnik sa podobá princovi oblačnému
čo šípom smeje sa a vnára do búrok;“
Vo výšinách a vo svojom svete sú síce obaja voľní a slobodní, ale na zemi sú stiahnutí a nepochopení, a ich krídla a nespútanosť sú opäť ich najväčšou prekážkou. cit.č.19„ no na zem stiahnutý, vstred posmechov, má trému
a krídla mohutné hatia mu každý krok.“

c) Ábel a Kain

Už z názvu môžeme zistiť, že tentoraz Baudelaire siahol po náboženskej tématike, čerpal námet z biblie. Presnejšie z časti, kde Kain zabije Ábela, svojho brata. Čiže ide o bratovraždu.
Práve preto sa táto báseň stala v období Baudelairovho života veľmi poburujúcou.