Za jej opravdivý prienik do sveta umeleckej literatúry sa pokladá zbierka desiatich noviel Pokušenie(1937), medzi ktoré zaradila aj predchádzajúcu knižnú prvotinu. Príbehy týchto próz tematicky vychádzajú z netradičného sociálneho a spoločenského prostredia a vo väčšine z nich dominuje téma lásky a zápasu o čistotu jej prejavu. Poetikou štýlu sa nimi zaradila do prúdu slovenskej lyrizovanej prózy. Príbeh citového vzťahu dvoch mužov a ženy s výrazným sociálnym podtextom je témou novely Tri gaštanové kone (1940). Táto slovenská „legenda o láske“, vyšla doteraz v trinástich vydaniach. Neskôr vydala monumentálny štvorzväzkový historický román Babylon (1946), v ktorom zobrazila posledné roky existencie Novobabylonskej ríše. K oravskej tematike sa vrátila roku 1956 knihou Mladosť, ktorá je autobiografickou románovou kronikou z rokov autorkinho detstva a mladosti, ktoré poznačila prvá svetová vojna. Autobiografický charakter má aj memoárovo–esejistická próza Ariadnina niť (1964) a dielo Životopisné legendy (1969), ktoré obsahuje šesť legiend a povestí zo života autorkiných predkov, tak ako sa tradovali v rodinnom prostredí. V románe Víchor v nás (1974) zobrazila život a problémy výrobného podniku na Orave, v ktorom pracujú prevažne ženy. Margita Figuli je tiež autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada (1959). Z češtiny preložila diela Karla Čapka a Karla Jaromíra Erbena

Lyrizovaná próza

Je to literárny smer, ale aj literárna skupina. Ako literárna skupina
má spoločný postoj k svetu, názory a typické prvky. Vzniká v 30. rokoch tohoto storočia. Autori hľadali istotu v prírode a dedine. Vznik je podmienený dobovou situáciou (vojna v Španielsku, hospodárska kríza, vzťahy medzi ľuďmi boli narušené). Lyrizácia prebieha po etapách :

1. ETAPA : JOZEF CÍGER HRONSKÝ ,MILO URBAN - prenikajú do vnútra
postavy, vnútorné monológy, autorská reč.
2. ETAPA : jadro lyrizovanej prózy : ĽUDO ONDREJOV, DOBROSLAV CHROBÁK,
MARGITA FIGULI, FRANTIŠEK ŠVANTNER

Vznikla v 30. rokoch a rozvíjala sa aj počas 2.sv. vojny. Vo svete tvorí základ severská lit. (najmä švédska), francúzska a švajčiarska. Znaky lyrizovanej prózy sú:
konflikt je etický(boj dobra a zla)
krátke epické útvary,prevláda novela(rozprávka pre dospelých, baladický tvar, ale má šťastný koniec)
kontrast(človek a príroda)
príroda.