Margita Figuli Tri gaštanové kone, charakteristika diela

Tri gaštanové kone

Dielo Margity Figuli pomerne na malom priestore poskytuje množstvo životných názorov, ktoré sa nesú v znamení lásky, života a prírody. Dáva nám príklad ako žiť, ako konať i nekonať na konaní hlavných postáv. Zamyslením sa nad týmito znakmi (láska, život, príroda a etika) , ktoré nepochybne dokazujú príslušnosť autorky k naturizmu, som dospela k názoru, že téma lásky, života , prírody a etiky bude a je aktuálna vždy, pretože sú nepostrádateľnou a prirodzenou súčasťou ľudského života.

Dej:
Magdaléna a Peter, ktorí sa poznajú od malička, si sľúbia večnú lásku a vernosť. Peter odchádza a Magdaléna svoj sľub nedodrží nie však jej vinou. Na naliehanie svojej matky, ale i preto, že ju Zápotočný zneuctí, rozhodne sa Magdaléna vydať za Jána Záptočného. Jej život sa s týmto krutým a surovým mužom stáva pre ňu ťažký. Jano ju psychicky aj fyzicky týra. Jej utrpenie sa skončí, keď Jano zomiera pod kopytami gaštanového koňa, ktorému vypaľoval meno „tulák“. Táto prezývka patrila Petrovi. Peter sa vráti, ako Magdaléne sľúbil a začínajú svoj spoločný a šťastný život.

Novela Tri gaštanové kone patrí k vrcholným dielam slovenského naturizmu. Hlavnou myšlienkou je „násiliu možno vzdorovať dobrotou srdca“ autorka na veľkom epickom priestor rozvinula ľúbostnú drámu so sociálnym pozadím. V centre príbehu stavia dve kontrastné postavy, vnútorne čistá a citovo založená Magdaléna a jej nápadník Zápotočný, bezohľadný sebec a boháč. V jadre novely je boj o určité poňatie lásky, na jednej strane je to láska ako strhujúca sila, ako vášeň a náruživosť ktorá vedie k zločinu, na druhej strane je podávaná ako sila etická sebaprekonávanie. Láska tvorí podklad príbehu, kde na jednej strane stojí náruživí Zápotočný na druhej strane rozprávač príbehu. Celá kompozícia je založená na váhavosti, uvážlivosti hrdinu. Peter ktorý kráča svojou vlastnou cestou nachádza východisko aj v najťažších situáciách tak, že sa radí nie s vonkajšími pomocníkmi (ľudskými a zvieracími) ako je to v rozprávke, predovšetkým sa riadi sám sebou. Dej sa odohráva na Orave nieje určený čas ide o konflikt dobra a zla, existuje tu trojitá gradácia (vždy sa niečo 3x opakuje) .Dobro predstavuje Peter a Magdaléna, zlo Jano Zápotočný, Maliarička (Magdalénina mama).

Autorka uplatnila rozprávkové prvky a to vidíme na scéne keď Jano Zápotočný týra kone a jednému z nich vypaľuje meno tulák (za tuláka v dedine pokladali Petra lebo bol sirotou a nemal vlastný domov), kôň sa vzoprie zrúti Magdalénu ktorá ho držala ale zadrží nad ňou nohu ale naopak došliape Jana Zápotočného. Kôň je vykonávateľom spravodlivosti podobne ako je to v rozprávkach. Rozprávkový prvok sú aj tri gaštanové kone ktoré podľa samotnej autorky symbolizujú silu, vášeň a čistotu. Autorka tu zobrazila starí námet novým spôsobom trojuholník lásky medzi Magdalénou, Petrom a Zápotočným, vzťahy a konanie postáv na jednej strane je ovplyvnené majetkom ( Zápotočný, Magdalénina matka), na druhej strane poznačené citmi, láskou, porozumením, (Magdalénin otec, Magdaléna a Peter). Štýl je jednoduchý, rozprávačom je Peter. Rozprávanie je obohatené úvahami, podrobným opisom charakteru ľudí i opisom prostredia. V diele sa nachádzajú aj biblické motívy.
Dielo je plné umeleckými prostriedkami: príslovia, porekadlá, metafory...Príklady: meno ma preniklo ako klinec, ako oblúk rúk črtal sa nad parami vody železný oblúk mosta, nebo sa podlievalo krvou, plamene vyrástli do zlatého stĺpca, rosa podobná sklenenému hrachu. Dielo je taktiež popretkávané lyrickými obrazmi, najlepšie to môžeme vidieť pri pálení svätojánskych ohňov.

Charakteristika postáv:
Magdaléna: mladé dievča, s Petrom sa poznajú už odmalička. Ich láska je veľmi veľká, verná; s Petrom si dali sľub – musí najprv postaviť dom a potom príde po ňu na troch gaštanových koňoch; na naliehanie matky a pre zneužitie Janom Zápotočným sa za neho vydá; on ju však fyzicky aj psychicky týra; aj keď nemá šťastný život, nikomu sa nesťažuje, chodí ako bez duše:
„Nikdy som ešte takej smutnej svadby nevidel. Veď ani neplakala, len tvár mala takú, akoby ju niekto drhol povrazom. Hneď som si povedal, že sa z toho nevykľuje nič dobrého. Ako vkročila do jeho domu, nik nevidel usmiať sa ju. To Zápotočného vraj najväčšmi jeduje, že sa nerobí pred svetom k nemu vľúdnou. Že chodí ustavične, akoby ju zuby boleli. Vravím, že nenarieka, nikdy nikomu sa nepožaluje, nikdy nikomu nič zlého o ňom nepovie. Ale keď pozrieš na ňu, všetko vyčítaš z jej tváre, ako z biblie o Kristovom utrpení.“
„Pri pohľade na jej ruky cítil si vôňu miesenia chleba. Pri pohľade na jej postavu javili sa ti v celej prelesti tvary rodného chotára. Pri pohľade na jej ústa miešalo sa ti materino mlieko so šťavou čerešní. Pri pohľade na jej oči zmäkol si od sily a dobroty, ako mäkne plodné pole pod tichým májovým dažďom.“
No napokon sa jej život zmení, keď sa vydá za Petra.

Peter : je zaľúbený do Magdalény; nazývajú ho tulák, popolvár
„Neviem, ako sa jej vplietol do myšlienok ten popolvár, ale mal som naozaj s ním niečo spoločného.

Každý musí uznať, bola to ťažká úloha Popolvárovi z rozprávkového sveta postínať vojsko ježibaby, premôcť troch drakov a odňať moc Železnému Mníchovi, ale omnoho ťažšie bolo mne, popolvárovi dnešných čias, vyslobodiť Magdalénu z moci jej matky a Zápotočného, lebo mne chýbal zázračný palošík
Magdalénu chce požiadať o ruku; po sľube, ktorý si dali s Magdalénou, odišiel do rodného kraja a hneď začal stavať dom, ktorý Magdaléne sľúbil. Hoci sa vyskytli nejaké prekážky, všetko prekonal (minul všetky peniaze, tak si našiel nové zamestnanie - začal skupovať kone, so stavbou mu chodili pomáhať aj miestni obyvatelia). Dvakrát zachráni Magdalénu pred kopytami koňa. Veľmi trpí, keď sa dozvie po príchode, že je vydatá za Zápotočného. Sen o tom, ako žijú s Magdalénou spolu v ich vlastnom dome s deťmi sa mu nakoniec splní.

Zápotočný : najbohatší muž v kraji, má záujem o Magdalénu
Je veľmi krutý, Magdaléne je neverný, po čase začal piť, veľmi žiarlil na Petra, preto aj gaštanovému koňovi vypaľovať meno „tulák“.
Jeho žiarlivosť ho priviedla až k takému hroznému činu, ako je pokus o vraždu (chcel zabiť Petra).
Bol krutý nielen voči koňom, ktoré týral, ale aj voči Magdaléne:
„ Povedal mi napríklad, že Zápotočný nakúpil veľa koňov, a čo jeden, to nebezpečnejší. Hryzú, kopú a nechcú ťahať. I smelému chlapovi sa je ťažko k nim priblížiť. Ale Jano núti Magdalénu, aby im chodila dávať žrať a napájať ich. Celá je od nich dotlčená. Šušká sa po dedine, že jej to robí za trest, že čaká toho s troma koňmi.“
Umiera pod kopytami jedného z gaštanových koňov, ktorému vypaľoval meno „tulák“.

Maliarička: záporná postava, Magdalénina matka, tvrdá, panovačná, lakomá, ženie sa za bohatstvom, peniaze má radšej ako vlastnú dcéru a jej šťastie.

Maliarik : nebránil láske Petra a Magdalény, z jeho očí bolo cítiť lásku k človeku, nedokázal sa postaviť proti vôli svojej ženy.


Margita Figuli:
2. 10. 1909 - 27. 3. 1995

Margita Figuli je predstaviteľkou slovenského naturizmu. Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne. Pochádza z roľníckej rodine. Ľudovú školu vychodila v rodisku, tri triedy gymnázia a jednu triedu meštianskej školy v Dolnom Kubíne. V rokoch 1924–1928 študovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Po maturite odišla do Bratislavy, kde sa zamestnala ako anglická korešpondentka v Tatra Banke. Tu pracovala až do roku 1941, keď ju z politicky motivovaných dôvodov prepustili. (Príčinou bola jej novela Olovený vták, publikovaná v knihe Pokušenie.) Odvtedy sa venovala len literatúre. Publikovať začala už roku 1930. Pod verše, ktoré uverejňovala vo všetkých významných dobových časopisoch, sa podpisovala pseudonymom Oľga Morena a pod prózu Morena. Knižne debutovala novelou Uzlík tepla (1936), ktorá je vyznaním úcty k materinskému citu.

Za jej opravdivý prienik do sveta umeleckej literatúry sa pokladá zbierka desiatich noviel Pokušenie(1937), medzi ktoré zaradila aj predchádzajúcu knižnú prvotinu. Príbehy týchto próz tematicky vychádzajú z netradičného sociálneho a spoločenského prostredia a vo väčšine z nich dominuje téma lásky a zápasu o čistotu jej prejavu. Poetikou štýlu sa nimi zaradila do prúdu slovenskej lyrizovanej prózy. Príbeh citového vzťahu dvoch mužov a ženy s výrazným sociálnym podtextom je témou novely Tri gaštanové kone (1940). Táto slovenská „legenda o láske“, vyšla doteraz v trinástich vydaniach. Neskôr vydala monumentálny štvorzväzkový historický román Babylon (1946), v ktorom zobrazila posledné roky existencie Novobabylonskej ríše. K oravskej tematike sa vrátila roku 1956 knihou Mladosť, ktorá je autobiografickou románovou kronikou z rokov autorkinho detstva a mladosti, ktoré poznačila prvá svetová vojna. Autobiografický charakter má aj memoárovo–esejistická próza Ariadnina niť (1964) a dielo Životopisné legendy (1969), ktoré obsahuje šesť legiend a povestí zo života autorkiných predkov, tak ako sa tradovali v rodinnom prostredí. V románe Víchor v nás (1974) zobrazila život a problémy výrobného podniku na Orave, v ktorom pracujú prevažne ženy. Margita Figuli je tiež autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada (1959). Z češtiny preložila diela Karla Čapka a Karla Jaromíra Erbena

Lyrizovaná próza

Je to literárny smer, ale aj literárna skupina. Ako literárna skupina
má spoločný postoj k svetu, názory a typické prvky. Vzniká v 30. rokoch tohoto storočia. Autori hľadali istotu v prírode a dedine. Vznik je podmienený dobovou situáciou (vojna v Španielsku, hospodárska kríza, vzťahy medzi ľuďmi boli narušené). Lyrizácia prebieha po etapách :

1. ETAPA : JOZEF CÍGER HRONSKÝ ,MILO URBAN - prenikajú do vnútra
postavy, vnútorné monológy, autorská reč.
2. ETAPA : jadro lyrizovanej prózy : ĽUDO ONDREJOV, DOBROSLAV CHROBÁK,
MARGITA FIGULI, FRANTIŠEK ŠVANTNER

Vznikla v 30. rokoch a rozvíjala sa aj počas 2.sv. vojny. Vo svete tvorí základ severská lit. (najmä švédska), francúzska a švajčiarska. Znaky lyrizovanej prózy sú:
konflikt je etický(boj dobra a zla)
krátke epické útvary,prevláda novela(rozprávka pre dospelých, baladický tvar, ale má šťastný koniec)
kontrast(človek a príroda)
príroda.

dejotvorný činiteľ- naturalizmus
jazyk je bohatý na umelecké prostriedky
lyrizácia jazyka(vnútorný monológ, prirovnania, metafory, folklórne prvky)
ťažiskom je umelecké rozprávanie
dôraz na motívy, ktoré obsahujú lyrický náboj(láska, spomienky na domov, priateľstvo)
presun z opisovania udalostí na prežívanie udalostí
vytváranie výnimočných postáv vo výnimočných situáciach
hrdinovia sú vyčlenení z historického času a sú zaradení do prírodnobiologického času(začiatok aj koniec na jar)
využíva sa fantázia, rozprávkovosť

Lyrizácia vychádza z :
regionalizmu - Jean Giono, Charles Ferdinad Ramuz - vytvárali postavy
horalov (odlúčení, sú sami)
naturizmu - (stále o tom istom ako reg. a lyr. )
objektivizácii - uvedie sa miesto a čas
subjektivizácii - nejaká katastrofa, ľudia sa o nej vyjadrujú
a nakoniec nevieme či sa im to len nezdalo (zahmlievanie).