Keď sa vrátila Šimonka k mabičke našla ju vo veľkých bolestiach a doniesla jej od Rózy masť, ktorá jej pomohla, a prestalo ju lámať v krížoch. Upratovačka ochorela a tak ju Šimonka nahradila, vďačne urobila všetko o čo ju požiadali. Čím dlhšie žila v domove, tak si uvedomovala, že každá babka je rovnako dobrá, trpezlivá, láskavá a že si nezaslúži svoj trpký osud, a preto im musí pomáhať. Aj keď pomoc bola niekedy únavná vždy s úsmevom pomáhala starenkám. Blížil sa koniec školy a pán Fest ušil pre Šimonku šaty v ktorých si išla pre vysvedčenie. Poobede zašla do bunkra, kde našla vyobliekaného Martina, ktorý jej povedal že odišiel z domu, čo nevedela pochopiť. Začala byť netrpezlivá a rozviazala si bielu stužku vo vlasoch, ktorú stále nosila. Martin je porozprával prečo chce odísť, že rodičia majú pre neho málo času, robia si formu a on ich nezaujíma. Šimonka mu po dlhom rozprávaní povedala, že mu rozumie a ich priateľstvo sa prehĺbilo. Po čase prišiel do bunkra aj Jakub, kríval, mal roztrhané tričko a modrinu pod okom. Nechcel Šimonke povedať čo sa mu stalo, a odišiel s Martinom za plagát. Keď sa vrátili začali písať listy deťom, ktorým nezáleží na svojich rodičoch. Jakub mal zlosť na svojho nevlastného otca, a keby mohol, tak by mu vypil aj hektoliter krvi. Šimonka napísala na obálky adresy a zalepila ich. Uvedomila si, že boli v bunkri dlho a ponáhľala sa za mabičkou, chcela aby Martin išiel s ňou. Povedal, že sa vráti domov, čo zase nevedela pochopiť. Začali prázdniny, ale jej život sa veľmi nezmenil, mala však viac času a mohla chodiť na túry a prechádzky. Jakub bez jej vedomia navštívil dom Spichuľských a pokúšal sa pohnúť ich svedomím, no skončilo to s vedrom vody na jeho hlave. V piatok prišiel syn pani Kuckovej a rozčuľoval sa u správcu, kto mu taký list poslal, ale on o tom nič nevedel. To bolo dielo Šimonky, Jakuba a Martina, ktorý chceli pomôcť starenkám a starčekom v domove dôchodcov.
Jedného dňa odišla mabička z domova a Šimonka nevedela kde. Utekala za Martinom a všetko mu vyrozprávala. Myslela si, že sa mabička ide vydávať. Keď sa vrátila, mabička vystúpila z auta a vysvetlila, že bola na krstinách u pána Horičku. Šimonka vyšla na dvor za Martinom, ktorý jej povedal, že ich bunker je zbúraný. Šimonka ostala smutná a spomínala na všetko čo v bunkri prežila.


Poetka, prozaička, autorka diel pre deti a mládež. Študovala na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, pôsobila ako reklamná výtvarníčka, od r. 1961 v slobodnom povolaní.