Jana Šrámková Biela sužka v tvojich vlasoch

Úvod tejto knižky sa odohráva na Kalinčiakovej ulici č.3 v jednoizbovom byte, kde býva Šimonka s mabičkou a jej najmladším synom Imrichom. Šimonka sa mabičke narodila keď už bola stará a Imrich jej stále pripomínal, aby dala Šimonku do domova, lebo ju nemal rád. Našťastie mabička povedala, že ju do sirotinca nepošle a bude sa o ňu starať do svojej smrti. Mabička ešte mala dcéru Valériu, ktorá trpela žalúdočnými ťažkosťami a Jozefku, ktorá bola chromá. Šimonka nepoznala svojho otca Šimona, lebo zomrel onedlho po jej narodení vo veku 69 rokov a stačil ešte vysloviť želanie, aby dostala krstné meno Šimonka. Aj keď mabička bola stará, Šimonka ju nikdy nepočula sťažovať sa a nariekať. Veľmi rada kadečo párala, prešívala, štrikovala a háčkovala, čo sa chcela naučiť aj Šimonka. Keď sa do bytu vrátil Imrich so svojou ženou Erikou, ktorá bola k ním zlá, odcestovali k Valérii. Valéria ich prijala s otvoreným náručím. Keď odišla do práce, Šimonka sa starala o jej štyri deti, upratovala, ošetrovala ich, umývala riad a mabička varila. Na jar mabička vážne ochorela a Imrich jej našiel útulnú izbičku v dome dôchodcov, kde odišla spolu so Šimonkou. Keď mabička vyzdravela starala sa o starenky a nútila ich umývať. Šimonka začala chodiť do siedmej triedy, kde si našla nové kamarátky a začala si všímať chlapcov. Dozvedela sa, že ich dom na Kalinčiakovej ulici zbúrali, a ona stratila prehľad o svojich starých kamarátoch. Raz ju kamarátka Andrea pozvala na žúr, kde jej núkali cigarety a robili si z nej srandu, že pravdepodobne zaostala vo vývine a že sa oblieka predpotopne a tak Šimonka radšej odišla. Keď sa vrátila domov, hneď navštívila pána Festa, ktorý jej prešíval šaty, a vyžalovala sa mu. On jej odpovedal, že najviac záleží na tom, aby mal človek v poriadku rozum a nie na tom ako sa oblieka. Prišli Vianoce a starenky s mabičkou spomínali na svoju minulosť. Šimonka tu už poznala všetky babičky a starčekov. Život v domove ubiehal a Šimona Studenková sa stretla s Jakubom , s ktorým sa zoznámila ešte na Kalinčiakovej ulici a potom šesť rokov prežil v detskom domove. Zašli spolu do bunkra, kde sa stretávali a nacvičovali hru Kamenné srdcia. Raz sa do bunkra, ktorý bol v prízemí domu určeného na demoláciu prepadol z poschodia Martin Ales. Jakuba zaujal rozprávaním o komínových odstreloch. Jakub mu povedal, že sa rozhodol stať upírom a začal si obrusovať zuby do špicata, aby mohol piť krv tým, ktorý spáchali krivdu.

Keď sa vrátila Šimonka k mabičke našla ju vo veľkých bolestiach a doniesla jej od Rózy masť, ktorá jej pomohla, a prestalo ju lámať v krížoch. Upratovačka ochorela a tak ju Šimonka nahradila, vďačne urobila všetko o čo ju požiadali. Čím dlhšie žila v domove, tak si uvedomovala, že každá babka je rovnako dobrá, trpezlivá, láskavá a že si nezaslúži svoj trpký osud, a preto im musí pomáhať. Aj keď pomoc bola niekedy únavná vždy s úsmevom pomáhala starenkám. Blížil sa koniec školy a pán Fest ušil pre Šimonku šaty v ktorých si išla pre vysvedčenie. Poobede zašla do bunkra, kde našla vyobliekaného Martina, ktorý jej povedal že odišiel z domu, čo nevedela pochopiť. Začala byť netrpezlivá a rozviazala si bielu stužku vo vlasoch, ktorú stále nosila. Martin je porozprával prečo chce odísť, že rodičia majú pre neho málo času, robia si formu a on ich nezaujíma. Šimonka mu po dlhom rozprávaní povedala, že mu rozumie a ich priateľstvo sa prehĺbilo. Po čase prišiel do bunkra aj Jakub, kríval, mal roztrhané tričko a modrinu pod okom. Nechcel Šimonke povedať čo sa mu stalo, a odišiel s Martinom za plagát. Keď sa vrátili začali písať listy deťom, ktorým nezáleží na svojich rodičoch. Jakub mal zlosť na svojho nevlastného otca, a keby mohol, tak by mu vypil aj hektoliter krvi. Šimonka napísala na obálky adresy a zalepila ich. Uvedomila si, že boli v bunkri dlho a ponáhľala sa za mabičkou, chcela aby Martin išiel s ňou. Povedal, že sa vráti domov, čo zase nevedela pochopiť. Začali prázdniny, ale jej život sa veľmi nezmenil, mala však viac času a mohla chodiť na túry a prechádzky. Jakub bez jej vedomia navštívil dom Spichuľských a pokúšal sa pohnúť ich svedomím, no skončilo to s vedrom vody na jeho hlave. V piatok prišiel syn pani Kuckovej a rozčuľoval sa u správcu, kto mu taký list poslal, ale on o tom nič nevedel. To bolo dielo Šimonky, Jakuba a Martina, ktorý chceli pomôcť starenkám a starčekom v domove dôchodcov.
Jedného dňa odišla mabička z domova a Šimonka nevedela kde. Utekala za Martinom a všetko mu vyrozprávala. Myslela si, že sa mabička ide vydávať. Keď sa vrátila, mabička vystúpila z auta a vysvetlila, že bola na krstinách u pána Horičku. Šimonka vyšla na dvor za Martinom, ktorý jej povedal, že ich bunker je zbúraný. Šimonka ostala smutná a spomínala na všetko čo v bunkri prežila.


Poetka, prozaička, autorka diel pre deti a mládež. Študovala na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, pôsobila ako reklamná výtvarníčka, od r. 1961 v slobodnom povolaní.

Časopisecky debutovala v Mladej tvorbe, Slovenských pohľadoch, v zborníkoch mladých autorov, verše pre deti publikovala v Ohníku, Zorničke, Včielke. Knižným debutom o potrebe ľudskej blízkosti Kľúč od zlatej brány sa začal jej záujem o autorskú rozprávku. Problém rodičov
a odcudzenia ich detí nastolila v novele Krutosť a v knihe poviedok Láska v troch osobách, túžbu po nehe a hľadaní dobra v sebe i okolo seba v lyricky komponovanom rozprávkovom príbehu Lupienok
a princezná Makovienka. Na motívy knihy Láska v troch osobách napísala román Biela stužka v tvojich vlasoch o vrúcnom vzťahu starej mamy a vnučky. Neskôr problém citového života dievčat rozvinula
v próze Dievča ako z výkladu. Kniha próz Ostrie, určená dospelým, je dielom nielen o zložitosti sveta dospelých a sveta detí, ale aj
o metamorfózach ženy od útleho veku až do zrelosti. Problematiku potreby partnerských vzťahov medzi rodičmi a deťmi stvárnila aj
v knihe pre deti Ako rastú futbalisti, problém súžitia s prírodou
v dielku Robko a Ďobko. Sondy do psychiky dieťaťa ozvláštnené čitateľsky atraktívnym humorom nateraz uzatvára kniha príbehov Rozprávky štrbavej opičky.