Úvod tejto knižky sa odohráva na Kalinčiakovej ulici č.3 v jednoizbovom byte, kde býva Šimonka s mabičkou a jej najmladším synom Imrichom. Šimonka sa mabičke narodila keď už bola stará a Imrich jej stále pripomínal, aby dala Šimonku do domova, lebo ju nemal rád. Našťastie mabička povedala, že ju do sirotinca nepošle a bude sa o ňu starať do svojej smrti. Mabička ešte mala dcéru Valériu, ktorá trpela žalúdočnými ťažkosťami a Jozefku, ktorá bola chromá. Šimonka nepoznala svojho otca Šimona, lebo zomrel onedlho po jej narodení vo veku 69 rokov a stačil ešte vysloviť želanie, aby dostala krstné meno Šimonka. Aj keď mabička bola stará, Šimonka ju nikdy nepočula sťažovať sa a nariekať. Veľmi rada kadečo párala, prešívala, štrikovala a háčkovala, čo sa chcela naučiť aj Šimonka. Keď sa do bytu vrátil Imrich so svojou ženou Erikou, ktorá bola k ním zlá, odcestovali k Valérii. Valéria ich prijala s otvoreným náručím. Keď odišla do práce, Šimonka sa starala o jej štyri deti, upratovala, ošetrovala ich, umývala riad a mabička varila. Na jar mabička vážne ochorela a Imrich jej našiel útulnú izbičku v dome dôchodcov, kde odišla spolu so Šimonkou. Keď mabička vyzdravela starala sa o starenky a nútila ich umývať. Šimonka začala chodiť do siedmej triedy, kde si našla nové kamarátky a začala si všímať chlapcov. Dozvedela sa, že ich dom na Kalinčiakovej ulici zbúrali, a ona stratila prehľad o svojich starých kamarátoch. Raz ju kamarátka Andrea pozvala na žúr, kde jej núkali cigarety a robili si z nej srandu, že pravdepodobne zaostala vo vývine a že sa oblieka predpotopne a tak Šimonka radšej odišla. Keď sa vrátila domov, hneď navštívila pána Festa, ktorý jej prešíval šaty, a vyžalovala sa mu. On jej odpovedal, že najviac záleží na tom, aby mal človek v poriadku rozum a nie na tom ako sa oblieka. Prišli Vianoce a starenky s mabičkou spomínali na svoju minulosť. Šimonka tu už poznala všetky babičky a starčekov. Život v domove ubiehal a Šimona Studenková sa stretla s Jakubom , s ktorým sa zoznámila ešte na Kalinčiakovej ulici a potom šesť rokov prežil v detskom domove. Zašli spolu do bunkra, kde sa stretávali a nacvičovali hru Kamenné srdcia. Raz sa do bunkra, ktorý bol v prízemí domu určeného na demoláciu prepadol z poschodia Martin Ales. Jakuba zaujal rozprávaním o komínových odstreloch. Jakub mu povedal, že sa rozhodol stať upírom a začal si obrusovať zuby do špicata, aby mohol piť krv tým, ktorý spáchali krivdu.