Kristína žila od narodenia na samote so svojou matkou, otcom a bratom. No mala aj sestru, lenže tá nezniesla jednotvárny a nudný život na Pustom dvore a utiekla s mužom, ktorého milovala. Matka prísne vychovávala svoje deti,
a preto ťažko znášala útek svojej najstaršej dcéry.Vo svojej mladšej dcére videla budúcnosť Pustého dvora. Keď mala Kristína dvanásť rokov, počula od
majstrov, ktorí spolu s otcom stavali stodolu, že dievky, keď chcú zistiť kto
bude ich ženích, robia "čary". A keďže bola zvedavá, ako aj iné dievčatá, v
jej veku, netrpezlivo čakala na štedrý deň. Po večeri vbehla do stodoly, chytila
metlu a pozmetala všetky smeti do stredu, vyzliekla sa a postavila sa tie smeti.
Po chvíli si všimla, že jej telo v mesačnom svite niekto obdivuje. Zazrela iba
bielu mladú ruku s dlhými prstami. Vystrašená utiekla. Keďže nevedela, kto to bol, idealizovala si ho a v snoch ho videla ako svojho muža. Jej rodičia boli
už starší, a tak pomýšlali na dcérinu svadbu. Ženíchom mal byť Gabo, ktorý
vyhovoval najmä jej rodičom. Ona k nemu necitila lásku. Stále, najmä v noci
myslela na neznámeho, ktorý si odniesol aj jej šaty, čo vtedy nechala v stodole.
O pár rokov neskôr, keď ostala doma sama, prišiel ku nim mladý muž, ktorého
nepoznala. Vysvetloval jej, že on je ten človek, ktorý ju pozoroval v tú noc, aj šaty jej priniesol, dokonca aj jeho prsty boli biele a dlhé. Nástojil na tom,
aby s ním Kristína utiekla. Ona odmietla odísť s cudzím mužom. Priznal sa, že
bol vo väzení, a že ho akurát prepustili. Niekoľko dní sa tajne schádzali
a Kristíne sa postupne napĺňali sny o láske. Rozhodli sa spolu utiecť. V noci,
keď putovali cez les, stretli záhadný voz s volmi, ktorý niesol truhlu. Nadránom
dorazili do mesta. Jej predstavy o kráse mesta sa rýchlo rozplynuli. V dome
bývala Petrova matka a jej neter Eva. Spolu tkávali na krosnách. Kristína si
začala rozumieť s Evou, lebo aj ona utiekla z domu, aby sa tajne schádzala
s učiteľom, ktorý trpel na suchoty.
Peter s Kristínou sa chceli vziať, no ešte nemali dosť peňazí na svadbu. A tak si Peter hladal prácu. Napokon ju našiel u miestneho dekana, ktorý mu dal
namaľovať obraz. Peter využil, že mal kľúče od malej kaplnky v záhrade.