Naďa študovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Nepochádzala z Bratislavy, a preto bývala na internáte spolu s Elíz a Terčou. Dievčatá praxovali
v strojárskom závode. Najprv sedávali v pochmurnej kancelárii, no keď ich
vedúci zobral do dieľní, boli spokojné. Pracovali tam pekní, mladí konštruktéri,
ktorí sa tešili veselej spoločnosti. Naďa a Elíz potrebovali nejakú učebnicu, a preto zašli do závodnej knižnice. Tam, ako knihovník pracoval mladý muž. Nadi sa celkom páčil. Pri ďalšej návšteve v knižnici sa Naďa s Róbertom
bližšie zoznamila. V nedeľný podvečer sa spolu náhodne stretli v bufete, Naďa
ho pozvala na zábavu do pivnice, ale on nechcel ísť. Róbert často myslieval
na Naďu, no aj tak ju považoval za tuctovú študentku, akých sú v meste tisíce. Róberta v závode považovali za nie celkom normálneho človeka, rozprávalo sa, že je skrachovaný právnik. No, ale pravda bola taká, že ho nenechali doštudovať kvôli "horlivému kolegovi", ktorému nedal opísať na písomke na
štátnici. A ešte k tomu "pár nezvyčajných kníh na izbe". Mal rád filozofiu, čítal
knihy od známych svetových filozofov, a možno aj preto ho súdruhovia uväznili
medzi knihy. Naštastie, on to nebral ako väzenie.
V podnikovej jedálni sa konala rozlúčková oslava s praktikantkami. Naďa
pozvala aj Róberta, no neprišiel. Keď už vypila pár pohárov vína, išla preňho
do knižnice a doviedla ho tam. Po oslave išli spolu na internát. Tam sa prvý
krát pobozkali. Často sa stretávali, chodili na prechádzky, na kávu, do kina...
Róbert pozval Naďu do svojho malého podnájmu. Vtedy spoznala, že je medzi nimi predsa len rozdiel. Jeho izba bola zanedbaná a plná filozofických kníh. Neskôr si myslela: "Nemala som tam ísť, nemala som sa snažiť vniknúť
do sveta, ktorému som nerozumela a hádam ani rozumieť nechcela."
Pre Róberta už Naďa nebola len tuctová študentka, mal ju skutočne rád takú,
aká bola.
Boli sa spolu aj kúpať, no nešli na plaváreň, ale na Štrkovec. Róbert sa s ňou
cítil dobre a bol rád, že ho vytiahla zo zajatia kníh a filozofov. "Voda ho vrátila
o tisícročia dozadu, cítil sa znovu človekom, ktorý vyšiel z prírody a nebál sa
ničoho, ani stromov, ani trávy, ani vody, ani hĺbky, ani ženy, ani zajtrajška, ani
sebaspytovania."
Naďa neurobila skúšku z účtovníctva, a tak sa odišla učiť domov.