Hugolín Gavlovič Valašská škola mravúv stodola

Informácie o autorovi:
Hugolín Gavlovič (1712 – 1787) sa narodil v Czarnom Dunajci v Poľsku. Ako mladý ochorel. Po štúdiách na strednej škole ako dvadsaťročný vstúpil do františkánskej rehole, kam ho okrem túžby doplniť si vzdelanie priťahovala aj myšlienka, že by dobrovoľne pomáhal chudobným a chorým. Neskôr ochorel na pľúca a zomrel.

Dielo:

1. VOJÁK DVÚM BOHÚM NA OBEŤ SE KRMÍ 1.
 V mravnom ponaučení autor vyjadruje odpor k vojne. Vojna je nezmyselná. Zbedačuje ľudí, vyvražďuje mládež a sedliak na ňu dopláca i v mieri, pretože musí vo svojom dome prechovávať vojakov,
 Boh vojny Mars a bohyňa Bellona ustavične znepokojujú svet. Úbohý sedliak musí aj v mieri chovať vo svojom dome vojakov, aby sa vykŕmili na obeť pre krvilačného Marsa a Bellonu. Keby nebolo by tých dvoch, nezomierali by ľudia vo vojnách.

2. PRACOVÁNÍ STÁLÉ DÁVÁ ÚŽITKY NEMALÉ 2.
 V mravnom ponaučení sa oslavuje ľudská práca. Vytrvalá a usilovná prináša veľký úžitok a je základom celého ľudského života.
 Všetko čo je na svete vytvorila ľudská práca. Práca je spočiatku trpká, no na konci je sladká. Ustavičná práca premáha ťažké zdanlivo nemožné veci.

3 VELMI JE HLUPÝU, KTO VLAST SVÚ TUPÍ 3.
 V mravnom ponaučení sa vyzdvihuje láska a úcta k vlasti a domácim tradíciám a zatracuje sa znevažovanie vlasti a pohŕdanie tradíciami.
^Človekovi je sladká, milá vlasť v ktorej sa narodil. Iba hlupák a blázon haní svoju vlasť a vychvaľuje cudzinu, lebo tým tupí aj seba a svoju česť. No ešte väčšmi sa potupuje, keď do svojej vlasti natíska cudzie zvyky a mravy.

4. TAM NÉ DLÚHÉ PANOVÁNÍ, KDE PODDANÝCH SUŽOVÁNÍ 4.  V mravnom ponaučení sa kritizuje vykorisťovanie poddaných vrchnosťou. Sociálny útlak prináša nespokojnosť a vzbury. Hmotná úroveň vrchnosti sa odzrkadľuje na hmotnej úrovni poddaných.
 Panovník, ktorý zdiera poddaných, nesedí dlho na tróne. Utláčaný ľud najprv začne šomrať, a potom sa vzbúri. Na účet poddaných nesmú rozmnožovať svoj majetok ani ostatní páni. Bohatý poddaný – pohatý pán, chudobný poddaný – chudobný pán.

5. PENÍZE VŠETKO MÚŽÚ 5.  V mravnom ponaučení sa hovorí o moci peňazí. Peniaze sú nestále – raz sú inokedy niesu.

Moc peňazí zahŕňa i bezcenného človeka najlepšími spoločenskými hodnotami a životnými možnosťami.
 Peniaze sú mocnými pánmi sveta. Napobádajú ľudí k rozmanitým prácam, ale môžu aj veľkému hlupákovi priniesť úctu, slávu, priateľov a majetok. No ich moc stroskotáva na vrtkavom šťastí. 6, HLE ČLOVEK OPILÝ – ŽÁDNÉMU NEMILÝ 6.  V mravnom ponaučení sa načrtáva naturalistický portrét opilca a odsudzuje sa na opilstvo. Autor tu vystríha pred zlozvykom opilstva.
 Opitý človek vyvoláva odpor svojím odpudzujúcim vzhľadom a nedôstojným správaním. Víno ho oberá o rozum. Prestáva byť človekom a stáva sa zvieraťom. 7. SEDLÁK DLUŽNÍK – VELKÝ NÚZNIK 7.
 V mravnom ponaučení sa sympatizuje s biednymi sedliakmi, ktorý sa stanú obeťami dlhov, zapríčinených neľudskými požiadavkami pánov.
 Najväčšmi na svete sa trápi dlžník, keď nemá čím zaplatiť dlhy. Do takého nešťastia upadá sedliak. Neraz sa mu neurodí obilie ani pre vlastnú potrebu, no musí odovzdať povinné dane. Vypožičia si, zadĺži sa a do jeho domu prichádza exekúcia.

8. KDE GAZDINÁ KORHELKINA, TAM JE I PRÁZDNA KUCHYŇA 8.  Je to vlastne veršovaná anekdota o opitej gazdinej. Pretože je dej veľmi epický, mravné ponaučenie je slabé: pijanstvo gazdinej - príčina biedy v domácnosti.
 Gazdiná šla na jarmok kupovať vretená. Podnapila sa v krčme a miesto vretien kúpila hrnce. Keď horko ťažko prišla domov, potkla sa o prah a hrnce pobila. Chcela prah vyhrešiť, no napokon si povedala „ Naposledy, čo mi je po nich, nemám čo v nich variť!“

9. NEZARMUCUJ SRDCE, KDYŽ NEDOSTÁVAŠ TO ČO ONO CHCE 9.
 Je to veršovaná obľúbená Ezopova bájka o líške a hrozne.
Líška dostala chuť na hrozno. Darmo sa však za ním načahovala a vyskakovala. Bolo privysoko. Keď sa ho nemohla zmocniť, utešovala sa tým, že je nezrelé. Ani človek nemá smútiť, keď nedosiahne to, po čom túžil. Nech si povie, že to nebolo preňho vhodné.
 Medzi Ezopovým a Gavlovičovým mravným ponaučením je podstatný rozdiel. Ezopovo ponaučenie hovorí o ľuďoch, ktorí sa pri neúspechu vyhovárajú na nepriaznivé okolnosti. Gavlovičovo ponaučenie má náboženské zafarbenie. Pri nesplnených želaniach sa musí človek uspokojiť, lebo Boh nikomu nedáva, čo nie je preňho vhodné, potrebné.

10. ÚŽERNÍK JE ZBOJNÍK 10.
 V mravnom ponaučení autor vykresľuje nesympatický portrét dravého úžerníka. Úžerník je hrozný, zbedačuje chudobný ľud.

Stihne ho za slúžený trest v zmysle náboženskej etiky – telesné a duševné pekelné muky.  Úžerník je zbojník, zbedačovateľ a vrah chudobných ľudí. Zdrojom jeho bohatstva je cudzia bieda. Nepomáha chudobe, ale ničí ju, lebo berie z pôžičiek vysoké úroky. Za svoje zlé skutky príde do pekla.

Gavlovičove básne sa skladajú z troch častí:
Prológ:(titul) – Tvorí s básňou neoddeliteľný celok, lebo obsahuje jej hlavnú myšlienku. Býva prevažne veršovaný.
Jadro:(podstata) – Prvá a podstatná časť vlastnej básne. Významovo naväzuje priamo na titul, lebo rozširuje jeho myšlienku.
Epilóg:(záver) – Druhá no veľmi významná časť vlastnej básne. Je to vlastne premyslená a pôsobivá pointa, v ktorej sa vyvrchoľuje hlavná myšlienka básne.