Napísal ju v čase novej aktivizácie národného života po Memorandovom zhromaždení (1861) a založení Matice slovenskej (1863). Podobne ako v iných básňach, aj v básni Mor ho! použil historický námet na to, aby posilňoval svojich súčasníkov a nastupujúce generácie do aktívneho boja za slobodu. Chalupka svojím básnickým dielom tvorivo nadviazal na ľudovú pieseň, zužitkoval jej tvárne prostriedky, melódiu i verš. Vytvoril špecifický typ hrdinského spevu. Historické námety aktualizoval, cez ne vyslovoval pocity a túžby svojej generácie. Vo vývine slovenskej historickej epiky je pokračovateľom Jána Hollého a tvorcom romantického historického spevu.

Tvorba

Prvotná tvorba:
Koníku môj vraný- prvé básne; ponášajú sa na ľudové piesne

Jánošíkovská tematika:
Likavský väzeň- Uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Verí, že sa mu podarí z väzenia dostať.
Junák- Jánošík a jeho hôrni chlapci bojujú proti mocipánom, hoci presile troch mocných stolíc všetci padnú v boji.
Kráľohorská- Autor vyzýva Jánošíkovu družinu, aby bojovali za slobodu a povstali proti krivde.

Protiturecká tematika:
Boj pri Jelšave
Turčín Poničan- Veršovaná povesť o osude slovenskej ženy, ktorú Turci odvliekli do otroctva. V otroctve stretáva svojho syna, ktorého Turci odvliekli ešte keď bol malý. On chce aby zostala pri ňom a pomohla mu vychovávať jeho syna. Ona sa však chce vrátiť domov. Víťazstvo lásky k národu nad materinskými citmi.
Branko- Veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi podobnému Jánošíkovi.

Hrdinská báseň:
Mor ho!- Boj Slovákov za svoju krajinu počas okupácie Rímskou ríšou


Rozbor diela

Mor ho!

Hrdinská báseň z čias rímskeho panstva. Autor berie námet od Šafárika z diela Dejiny slovanskej reči a literatúry. Dej je situovaný pod hradom pri Dunaji, čiže sa môžeme domnievať, že autor vychádzal zo skutočných udalostí. Za rímskych čias bolo totiž na slovenskom území pri Dunaji množstvo opevnení. Dielo je napísané v ľudovom jazyku. Autor využíva 13- slabičný verš, hyperboly, metafory a trópy.

Dej:
Pod hradom pri Dunaji sa usadil rímsky cisár, ktorý sa rozhodol podmaniť si túto krajinu. Prichádza k nemu slovanská družina. Prichádzajú v mieri, dokonca ho i vítajú a dávajú mu dary. Cisár však nechce ich dary, ale len územie. Neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Slovania však nechcú byť otrokmi a tak sa pustia do niekoľkonásobnej rímskej presily, aby ubránili svoju krajinu. Všetci bojovníci zomrú, ale stávajú sa morálnymi víťazmi. Záver

Chalupkove diela patria k najlepším v slovenskej literatúre.