Životopis

Najmladším zo štúrovcov bol Ján Botto, ktorý tvoril v zložitých sloločensko-politických podmienkach porevolučných rokov, keď sila a aktivita štúrovskej generácie ochabla pod tlakom pre Slovákov tragických dôsledkov revolúcie 1848-49. Pochádzal z roľníckej rodiny. Narodil sa 27.januára 1829 vo Vyšnom Skálniku, v malohontskom kraji, kde sa udržiavala tradícia slovenských osvietencov. Roku 1843 prišiel na lýceum do Levočem, kam onedlho prišla skupina trinástich najoddanejších žiakov Ľ. Štúra, ktorí vystúpili z bratislavského lýcea, aby tak protestovali proti jeho odstráneniu z katedry. Botto bol od začiatku horlivým členom Jednoty mládeže slovenskej, ktorú založil a viedol Francisci. Zapisoval ľudové piesne a povesti, hrával divadlo a prispieval aj básňami do rukopisných zborníkov Život a Holubica pod pseudonymom Janko Maginhradský. V roku 1848 odišiel do Pešti na zememeračské štúdium. Na revolúcii sa aktívne nezúčastnil. Ako zememerač pôsobil v mnohých slovenských mestách, kde poznával zblízka hospodárske i sociálne postavenie ľudu a súčasne pokračoval v zbieraní ľudových povestí a piesni. Dožil sa súborného vydania svojich zozbieraných piesni v zbierke Spevy, ktorú vydal jeho študent Jaroslav Vlček. Vyšli ako prvý zväzok Knihovny československej v roku 1880 v Prahe. Vlček postavil Bottu ako autora Smrti Jánošíkovej hneď za Sládkoviča a Chalúpku. Bol nositeľom štúrovských ideálov, ale chýbala mu politická zanietenosť, čo bolo dané tým, že levočské centrum bolo vzdialené od Bratislavy, ktorá bola hlavným centrom politických bojov štúrovcov. Týmito základnými skutočnosťami je poznamenaná aj jeho tvorba. Má niekoľko styčných bodov s tvorbou Sama Chalúpku, ale aj s tvorbou úplne odlišnou – Janka Kráľa. Botto v svojej tvorbe syntetizuje vlastnosti poézie oboch básnikov. Obzvlášť blízky je Kráľovi, výberom básnických prostriedkov, obrazov a symbolov, najtesnejším spojením človeka s prírodou, ktorá utvára jeho charakter, jemu blízka. Botto zomrel predčasne 28.apríla 1881. Jeho pohreb za účasti mnohých národovcov i ľudu bol tichou manifestáciou. Jeho vrcholovým dielom bola romanticko epická skladba Smrť Jánosíkova. Vyšla roku 1862 v almanachu Lipa. V tejto skladbe sa Botto vrátil k námetu, ktorý v lyrickej forme spracoval už v Piesni Jánošíkovej z roku 1846 na základe motívov ľudových piesni.

Botto videl v Jánošíkovi symbol stáročnej túžby po slobode, ako hrdinu, v ktorom sa stesnil živelný protifeudálny odboj.

Tvorba
Orol- ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie
K mladosti- revolučná báseň. Odsudzuje pasivitu mládeže a burcuje
Báj na Dunaji- autor predstavuje Slovensko ako „zakliatu krajinu“, čakajúcu na „víťaza“, ktorý ju oslobodí. Naoko je to veršovaná rozprávka, ale v súčasníci pochopili, že ten „junák“ je Ľ. Štúr. Piesne vojenské- túto zbierku napísal v Pešti, kde študoval za zememerača. Inšpiroval sa Petőffym. Verše vvyzývajú Slovákov do boja.
Žltá ľalia- o porušení manželskej vernosti
Ctibor- o bezohľadnom pánovi Beckova, ktorý znesvätil nedeľu poľovačkou
Margita a Besná- viaže sa na dve skaly v Strečianskej doline, ktoré sú nebezpečné pre pltníkov a sú opradené povesťou o vdove.

Rozbor diela
Botto a s ním toto celé pokolenie muselo prežiť ťažké sklamanie po revolúcii roku 1848-49. Vtedy sa Botto vrátil k svojmu Jánošíkovi. Smrť Jánošíkovu písal od roku 1848 do roku 1858 a preto v Smrti Jánošíkovej nachádzame obraz tých pomerov, ako ich videl a ako nimi trpel básnik. Botto teda použil ľudovú tradíciu o Jánošíkovi, aby vyspieval žiale svoje a svojho pokolenia. No pritom si Botto veľmi vážil takú predstavu Jánošíka, ako si ju za dlhé desaťročia vo svojom bezprávnom a ťažkom položení utvoril poddaný ľud. Preto nám v úvodných častiach skladby vykreslil tohto ľudového Jánošíka, krásneho hrdinu, junáka. A aká zázračná a nepremožiteľná je sila Jánošíkova v obraze lapania. Je nezničiteľný ako ľud sám. Preto v ústach ľudu v každom boji víťazí. Dolapiť ho možno len zradou. Tento obraz lapania je obrazom nerovného boja pravdy a krivdy, nezmieriteľného zápasu utláčaných a utláčajúcou mocou. Zmysel jánošíkovskej tradície prenáša do prítomnosti, v osude Jánošíkovom vidí údel svoj i svjho pokolenia, ale i dočasný údel svojho ľudu. Skutočnosť Jánošíkvho polapenia, náhle pretrhnutie jeho junáckeho života, opustenosť družiny splynuli Bottovi s náhlym prerušením predrevolučných úsilí štúrovskej generácie. Jánošíka robí hrdinom národným. Do skladby vniesol vzdor, lásku k vlasti, i zosilnil vieru v budúcnosť. V Bottovej Smrti Jánošíkovej sa odrazili dve obdobia slovenského národného života: obdobie porevolučné a obdobie pomatičné - dvoje veľkých sklamaní. Ján Botto chcel vo svojej básni poukázať na utrpenie slovenského ľudu počas feudálneho útlaku. Ideou tejto básne je viera v lepší život. Autor poukázal na Jánošíka - hrdinu, ktorý mal byť poslom lepšieho života a oslobodenia ľudí.

DEJ:
Skladba je rozdelená do 9 spevov a lyrický predspev. 1.spev: Básnik opisuje hôrnych chlapcov, ktorí zapálili vatru na Kráľovej holi.

Osobitnú pozornosť venuje ich vodcovi Jánošíkovi. Hôrny chlapci si voľne žijú na vrchoch slovenských lesov, ale ich spokojnosť je prerušená pretože páni chcú lapiť Jánošíka.
2.spev: Básnik rozpráva o lapení Jánošíka. V dojemnej piesni plačúceho paholčeka vyjadruje žiaľ slovenského ľudu nad Jánošíkovým osudom.
3.spev: Jánošíkova milá ho navštívi vo väzení a lúči sa s ním. Jej srdce je plné žiaľu.
4.spev: Jánošík sníva o slobode.
5.spev: Uvedomuje si svoje rozpoloženie. Nastáva deň, ktorý mu prinesie smrť. Tento spev je všestranne najpôsobivejší.
6.spev: Jánošíka vedú na popravisko. Kňaz mu káže pomodliť sa za seba, on však káže modliť sa za ľud.
7.spev: Poprava Jánošíka. Autor popravu neopisuje, ale zdôrazňuje to, že Jánošík príde o život, jeho myšlienky žijú ďalej.
8.spev: Obraz Slovenska po Jánošíkovej smrti je veľmi smutný a skoro bez nádeje za lepšiu budúcnosť.
9.spev: Ľud nechce veriť, že Jánošík zomrel. Myslia si, že sa dostal do neskutočného sveta. V bájnej ríši rozprávok sa stáva nesmrteľným. Stretáva sa z vílou a vezme si ju za ženu. Autor tu verí, že Jánošíkove myšlienky nezahynú a nakoniec zvíťazia. Náš ľud vidí Jánošíka ako hrdinu, ktorý povstal z ľudu, bil krivdu a bojoval proti feudálom.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Ján Botto Smrť Jánošíkova