Životopis

Najmladším zo štúrovcov bol Ján Botto, ktorý tvoril v zložitých sloločensko-politických podmienkach porevolučných rokov, keď sila a aktivita štúrovskej generácie ochabla pod tlakom pre Slovákov tragických dôsledkov revolúcie 1848-49. Pochádzal z roľníckej rodiny. Narodil sa 27.januára 1829 vo Vyšnom Skálniku, v malohontskom kraji, kde sa udržiavala tradícia slovenských osvietencov. Roku 1843 prišiel na lýceum do Levočem, kam onedlho prišla skupina trinástich najoddanejších žiakov Ľ. Štúra, ktorí vystúpili z bratislavského lýcea, aby tak protestovali proti jeho odstráneniu z katedry. Botto bol od začiatku horlivým členom Jednoty mládeže slovenskej, ktorú založil a viedol Francisci. Zapisoval ľudové piesne a povesti, hrával divadlo a prispieval aj básňami do rukopisných zborníkov Život a Holubica pod pseudonymom Janko Maginhradský. V roku 1848 odišiel do Pešti na zememeračské štúdium. Na revolúcii sa aktívne nezúčastnil. Ako zememerač pôsobil v mnohých slovenských mestách, kde poznával zblízka hospodárske i sociálne postavenie ľudu a súčasne pokračoval v zbieraní ľudových povestí a piesni. Dožil sa súborného vydania svojich zozbieraných piesni v zbierke Spevy, ktorú vydal jeho študent Jaroslav Vlček. Vyšli ako prvý zväzok Knihovny československej v roku 1880 v Prahe. Vlček postavil Bottu ako autora Smrti Jánošíkovej hneď za Sládkoviča a Chalúpku. Bol nositeľom štúrovských ideálov, ale chýbala mu politická zanietenosť, čo bolo dané tým, že levočské centrum bolo vzdialené od Bratislavy, ktorá bola hlavným centrom politických bojov štúrovcov. Týmito základnými skutočnosťami je poznamenaná aj jeho tvorba. Má niekoľko styčných bodov s tvorbou Sama Chalúpku, ale aj s tvorbou úplne odlišnou – Janka Kráľa. Botto v svojej tvorbe syntetizuje vlastnosti poézie oboch básnikov. Obzvlášť blízky je Kráľovi, výberom básnických prostriedkov, obrazov a symbolov, najtesnejším spojením človeka s prírodou, ktorá utvára jeho charakter, jemu blízka. Botto zomrel predčasne 28.apríla 1881. Jeho pohreb za účasti mnohých národovcov i ľudu bol tichou manifestáciou. Jeho vrcholovým dielom bola romanticko epická skladba Smrť Jánosíkova. Vyšla roku 1862 v almanachu Lipa. V tejto skladbe sa Botto vrátil k námetu, ktorý v lyrickej forme spracoval už v Piesni Jánošíkovej z roku 1846 na základe motívov ľudových piesni.