Ernest Hemingway – Komu zvonia do hrobu

Román Ernesta Hemingwaya – Komu zvonia do hrobu patrí k dielam, ktoré sa zameriavajú na španielsku občiansku vojnu. Dielo bolo písané v čase po porážke španielskej republiky r. 1939 do polovice r. 1940. Autor tu vyjadruje svoj negatívny postoj k vojne, zaoberá sa problémami ľudí, ktorých vojna vyhnala zo svojich domovov do hôr, kde každý z nich prežíva svoju osobnú tragédiu. Obsah :

Hlavný hrdina Robert Jordan je Američan, krorý vyučuje španielčinu v Montane. Má veľmi rád Španielsko, i národ, krorý ho obýva, a preto sa rozhodne odísť zo svojej vlasti a bojovať za španielsku republiku proti fašistom. Od generála Golza dostáva rozkaz vyhodiť do vzduchu most, krorým by pri ofenzíve republiky mohli fašisti dostať posily. Je to strategická a neľahká úloha, čo si Robert uvedomuje, a preto bude potrebovať ďalších ľudí, s ktorými pokyn zrealizuje. So sprievodcom Anselmom sa vyberie do hôr, kde sú partizánske skupiny. Dostávajú sa do skupiny, v ktorej velí Pablo, bývalý veľmi uznávaný bojovník za republiku, z ktorého je však už len zbabelý opilec „Pobil viac ľudí než morová rana...ale veľmi ochabol, veľmi sa bojí smrti.“. Silnú autoritu si medzi ostatnými udržuje Pablova mujer – Pilar. Je to urastená žena, pred ktorou majú ostatní hlboký rešpekt. Dávnejšie pred príchodom Roberta Jordana pri jednej bojovej akcií pablovi chlapi zachránili z rúk fašistov úbohé dievča, ktoré vo vojne prišlo o rodičov. Pilar ju prijala a starala sa o ňu, lebo dievča prežilo vo väzení veľa krutosti a zneužívania. Keď ju potom Robert Jordan uvidel, zaľúbili sa do seba. Do plánovaného zničenia mosta ostávali štyri dni. V skupine však Robertovou prítomnosťou neboli príliš nadšení, pretože vedeli, že akcia to bude veľmi nebezpečná a môže mnohým z nich priniesť smrť. Báli sa preto, lebo už si akosi zvykli na pokojný život v horách, z ktorých mohli bezpečne sledovať priebeh vojny. Morálku v skupine udržovala hlavne Pilar, ktorá si s Robertom veľmi dobre rozumela. Postupne si Robert získava všetkých v skupine, len Pablo je stále proti vykonaniu rozkazu. Robert sa rozhodne, že o pomoc požiada aj veliteľa neďalekej partizánskej skupiny – El Sorda. El Sordo Roberta srdečne privíta, dohodnú sa na spolupráci. El Sordo vyjadrí odhodlanie : „Sme tu na to, aby sme vykonali, čo vládzeme.“. Popri prípravách prežíva Robert s Mariou čas plný vášne a zaľúbenia, správajú sa k sebe, akoby to boli ich posledné dni.

Deň pred plánovaným začatím akcie je do hôr, kde sú obe partizánske skupiny, vyslaná fašistická jazda. Robert spolu s ostatnými počuje z diaľky ozvenu streľby, ktorou sa jeho spojenci márne bránili proti presile .Všetci El Sordovi muži padnú. Keď ešte večer Pablo zmizne aj s muníciou, každý v skupine je zúfalý, ale nik to nedáva najavo. Stále si nahovárajú, že všetko dobre dopadne, aj keď vedia, že v skutočnosti nemajú šancu, aby rozkaz úspešne vykonali. Navyše Robert prežíva vnútorný rozpor, nechce hnať týchto ľudí do záhuby „Anselmo je mojím najstarším priateľom...Augustín s tou svojou hubou špinavou mi je bratom, a ja som nikdy nemal brata. Maria je moja pravá láska a moja žena...Je to aj moja sestra, a ja som nikdy nemal sestru, aj moja dcéra, a ja nikdy nebudem mať dcéru. Protiví sa mi opustiť také dobro“. Nikto z nich ani len nedúfa, že by sa Pablo mohol vrátiť, pretože všetci ho považujú za zbabelca. Preto sú veľmi prekvapení, keď uprostred noci do ich skrýše vstúpi Pablo a oznámi im, že ho mrzí čo urobil. Pablo im vysvetlí, že sa predsa len rozhodol pomôcť im pri akcií, a zohnal posily. Na druhý deň sa má vykonať rozkaz. Pilar s Mariou zbalia všetko potrebné, pretože do svojej jaskyne sa už nebudú môcť vrátiť. Chlapi si pripravia zbrane, muníciu a vyrazia do boja. Keď nenápadne obkľúčia most a stanoviská nič netušiacich strážnikov, v tichosti čakajú na signál, ktorý im potvrdí, že generál Golz začal ofenzívu. Tým signálom má byť nálet bombardérov na neďaleké nepriateľské línie. Keď začujú prvé mohutné série výbuchov, zaútočia na nepriateľa. Robert s Anselmom majú na starosť službukonajúceho strážnika, Pablo s ostatnými pobije zálohu. Pilar s Mariou sú skryté a strážia kone. Keď Robert zabije strážnika, môže sa spustiť pod most a podmínovať ho. Medzitým sa Pablo so zbytkom mužov vracia z opačnej strany mosta. Robert s Anselmom sa skryjú a odpália nálož. Kusy železobetónu lietajú široko po okolí. Robert Jordan sa postaví, Anselmo zostáva nehybne ležať- kus letiacej ocele ho zasiahol „...prenikal ho hnev a prázdnota a nenávisť, keď ležal, kvočal a videl, že Anselmo je mŕtvy. Bola v ňom beznádej zo smútku, ktorý vojaci menia na nenávisť, aby mohli byť ďalej vojakmi.“. Pri útoku na zálohu Pablo stratil šiestich mužov – piatich neznámych partizánov a Fernanda, ktorý bol z ich skupiny. Teraz sa museli dať na útek. Rýchlo vybehli hore, kde mali odložené kone. Na nich museli prejsť znova okolo mosta, a vybehnúť na protiľahlú stráň, kadiaľ viedla cesta do bezpečia.

Na opačnej strane zbúraného mosta však už boli zhromaždené fašistické tanky, ktoré mali ísť na pomoc proti republikovej ofenzíve. Robert uzatváral rad, v ktorom všetci prebehli okolo mosta. Musel poháňať aj koňa, ktorý niesol iba náklad. To ho zdržovalo a zaostával za ostatnými. Tanky do nich pálili, ale nikoho nezasiahli padajúce kamene, ktoré fŕkali do vzduchu zo všetkých strán. Už keď boli všetci v bezpečí, Robert cválal na svojom koni ešte len v polke stráne. Bol na dostrel tankom. Maria s ostatnými sa pozerali, ako silný výbuch zhodil Roberta z koňa „videl jasný záblesk z ťažkého, akoby kvočiaceho tanku hlinenej farby na ceste a potom nepočul hvizdot, len ohlušujúci, ostro páchnuci úder, akoby sa roztrhol kotol, a už ležal pod sivkom a sivko bil nohami a on sa namáhal vyslobodiť spod jeho ťarchy.“. Augustín a Primitivo sa rozbehli a odtiahli Roberta za nimi, kam už tanky nemohli dostreliť. Ľavá noha sa mu kymácala – mal ju zlomenú v stehennej časti. Vedel, že takto nebude môcť s nimi pokračovať v úteku, lebo by ich veľmi spomaľoval. Nemohol kvôli sebe ohroziť ostatných, preto si zavolal Mariu a začal sa s ňou lúčiť „Už nepôjdeme do Madridu...“. Ona sa rozplakala vedľa neho a nechcela sa od neho odtrhnúť. Radšej by tam bola zomrela s ním, akoby mala odísť s ostatnými. Ale Robert ju presviedčal, že aj keď odíde bez neho, on ostane s ňou po celý čas, nikdy ju neopustí. Potom Pilar Mariu odvliekla, všetci sa s Robertom narýchlo rozlúčili a zmizli v lese. Robert strácal veľa krvi, takmer zamdlel. Onedlho sa hore stráňou hnala fašistická jazda. So zbraňou v ruke očakával jej príchod.

Vlastný názor :

Román má pútavý dej, je tu aj niekoľko nečakaných zvratov – napríklad keď padne El Sordova skupina. Autor dáva jednotlivca, v tomto prípade Roberta, do konfliktu s nezmyselným rozkazom, ktorý nielen jeho vystavuje veľkému nebezpečenstvu. Robert sa musí rozhodnúť medzi láskou k Marií a poslušnosťou svojmu nadriadenému. Vyšle za generálom Golzom jedného zo svojich ľudí s odkazom, aby útok odvolal, ale bohužiaľ poslíček sa nedostane ku generálovi včas. Táto kniha má ale širší záber. Je to kniha o veľkých etických problémoch, ktoré sužovali takmer celú Európu v čase nástupu fašistov k moci, preniknutá vrúcnou láskou ku španielskemu ľudu. Do štyroch dní je tu zhustená veľká spoločenská katastrofa, ktorá je pretavená do osudu niekoľkých jednotlivcov. Páčila sa mi postava Roberta, pretože to bol predovšetkým humánny a nesebecký človek, ktorý pred svojimi záujmami uprednostňoval záujmy skupiny. Dokázal si získať dôveru ľudí, ktorí už neverili ani sami sebe.

Snažil sa nepodľahnúť citom, a všetko zrealizovať s chladnou hlavou. Jeho myseľ sa točila okolo Márie, ale aj tak dokázal presne naplánovať útok, a ten sa nakoniec podaril. Zomrel pre španielsky ľud.
Pilar bola silná a múdra žena, ktorá videla veci „do hĺbky“; bez nej by bola Robertova situácia v skupine ako cudzinca oveľa ťažšia. Skôr ako ostatní si všimla, čo sa deje medzi Robertom a Mariou, a podporovala to. Dúfala, že keď bude po všetkom, Robert si vezme Mariu so sebou a ožení sa s ňou. Bola veľmi prísna, nikedy až panovačná, ale mala rada ľudí, a ľudia mali radi ju.
Maria bola mladé dievča, vo väzení prežila ťažké časy; našťastie ju oslobodili a stretla sa s Pilar, ktorá jej veľmi pomohla. Láska k Robertovi v nej prebudila niečo, čo dovtedy necítila, a rada sa tomu odovzdávala.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Ernest Hemingway Komu zvonia do hrobu