odkrýva významy všetkých plánov sujetu, ktoré v jeho interpretácii zdôrazňujú mýtické paradigmy diela, riešiace základné otázky ľudskej existencie, hľadajúce podstatu života a smrti, prírody a spoločnosti: opozícia Kotlisko – Veľký Zvon ako smrť – život; 4 ruské kniežatá, mýtickí predkovia Zuny ako 4 apokalyptickí jazdci smrti; vlkolak ako zoomorfný obraz vojaka, synekdochicky pomenúvajúceho vojnu; ap. Týmto dochádza k záveru, že „mýtický charakter Nevesty hôľ nie je výrazom pohody a tvorivého rozmaru, ale naopak, hlbokej krízy rozprávača, ktorý je derivátom autorského subjektu“.

Naznačené prístupy k interpretácii poskytujú rôzne možnosti odkrývania tajomných priestorov tohto umeleckého diela, ako aj sveta tvorby samotného autora. No príliš racionalistický prístup k výkladu diela oslabuje jeho vibrácie najmä v sfére spontánneho prežívania čitateľa a mení ho na dômyselne pripravenú schému, v ktorej je všetko vysvetliteľné a odôvodniteľné. Napriek tomu čitateľ určite nachádza v týchto priestoroch otázky, ktoré príjma a lúšti len on sám vo svete vlastného prežívania.