„Hamleta, jeho štipku náklonnosti pokladaj za rozmar, hru z bujnosti, za fialku mladej jarnej prírody, predčasne krehkú, sladkú, prchavú, chvíľkovú pletku, letnú samopaš, nič viac!“
Valtamand a Cornelius - poslovia do Nórska
Rosencrantz a Guildenstern - bývalí Hamletovi spolužiaci
Osiric - výstredný švihák
Šľachtic
Kňaz
Marcellus, Barnardo a Francisko- členovia stráže
Reynaldo - Polóniov sluha
Štyria - piati herci
Dvaja hrobári
Fortinbras - nórsky princ
Nórsky stotník
Anglickí poslovia
Gertrúda - dánska kráľovná, Hamletova matka, Hamleta mala nadovšetko rada, ale zradila jeho otca, lebo po kráľovej smrti sa vydala za jeho brata Claudia
Ofélia - Polóniová dcéra, miluje Hamleta, je počestná a krásna
Šľachtici
Dvorné dámy
Vojaci
Námorníci
Posol a sprievod
Duch Hamletovho otca - prikázal Hamletovi pomstiť jeho smrť, bol to dobrý kráľ a veľký človek, „dokonalý muž, už nikdy nepostretnem takého“

Obsah:
Prvé dejstvo:
1.obraz - strážnikom sa zjaví duch Hamletovho otca, no neprehovoria s ním, lebo hneď zmizol
2.obraz - kráľ Claudius pošle nórskemu kráľovi list, v ktorom mu píše o plánoch jeho synovca Fortinbrasa, ktorý žiada späť územia, čo právom odňal jeho otcovi jeho smelý predchodca. Kráľ sa s Hamletom rozpráva o jeho smútku z otcovej smrti. „Aj smútok môže človek iba hrať. Môj smútok nemožno s hrou pomiešať. “
Horatio sa priznáva Hamletovi, že ducha jeho otca v noci videl, keď bol na stráži. Hamlet sa rozhodne ďalšiu noc strážiť s ním.
3.obraz - Laertes odchádza do Francúzska. Pred odchodom dáva ešte Ofélii rady o tom že sa má držať ďalej od Hamleta. A jemu zas dohovára Polónous: „Počúvaj iných, sám však málo vrav, váž cudziu mienku, s vlastnou hospodár.“
4.obraz – Hamlet je na hradbách. Zbadal ducha a ten ho volá za sebou, ale jeho priatelia mu dohovárajú a nechcú ho pustiť. On sa im však vytrhne a ide za duchom. Jeho priatelia ho nasledujú tiež...
5.obraz- duch povie Hamletovi pravdu o tom, ako zomrel, že ho zabil Claudius a žiada Hamleta, aby ho pomstil. On súhlasí a rozhodne sa pomstiť otcovu vraždu. 2. dejstvo:
1.obraz - Polónius posiela Reynalda do Francúzska. Dáva mu za úlohu zistiť ako žije jeho syn Laertes. Príde za ním Ofélia a povie mu, že za ňou prišiel Hamlet. Polónia to rozzúri, dohovára Ofélii, aby sa zdôverila kráľovi: „Viac ublížiť dnes môže mlčanie než nenávisť, čo z pravdy povstane. Poď!“
2.obraz - Kráľ a kráľovná pozvali Hamletových bývalých spolužiakov Rosencrantza a Guildensterna, aby ho trochu rozveselili a potešili, lebo sa od smrti svojho otca veľmi zmenil a toho sa obávajú. „On vskutku šalie: vskutku smutná vec! Smutné, že v skutku – aký paradox!“
Prichádzajú poslovia z Nórska. Doniesli dobré správy, že nórsky kráľ zastavil plány svojho synovca. Rosencrantz a Guildenstern prichádzajú za Hamletom. Snažia sa zistiť, čo je na príčine jeho zmeny. Kráľovstvo navštívia kočovní herci. Hamlet ich s radosťou víta. Dohaduje sa s nimi o tom, aby zajtra zahrali predstavenie, ktoré im on sám napíše a ktoré má pripomenúť kráľovi a kráľovnej strašný čin, ktorého sa spolu dopustili.. Herci súhlasia.
3.dejstvo:
1.obraz - Hamlet pozve kráľa a kráľovnú na divadelné predstavenie. Hamlet vstúpi hlboko skľúčený do miestnosti, kde Ofélia kľačí na kľačadle a začne svoj známy monológ:
,,Byť, a či nebyť - kto mi odpovie,
čo šľachtí ducha viac: či trpne niesť
strely a šípy zlostnej Šťasteny,
či pozdvihnúť zbraň proti moru bied
a násilne ho premôcť? Umrieť, spať -
nič viac, a myslieť si, že spánkom tým
sa končí srdca bôľ a stovky hrôz,
čo súdené sú nám; tak umrieť, spať -
to vari je náš vytúžený cieľ?“
Ofélia sa mu prihovára, vypytuje sa a Hamlet pochopí, že je to lesť a preto sa správa ako šialený.