Nehlásil sa k vojenčine a tak musí zaplatiť pokutu. Cestou domov vo vlaku sa chlapi rozprávajú o tom, že vycestujú do svete. Maťo je presvedčený, že aj keď je na Kysuchiach ťažko, je predsa len dáko. Prišlo leto a Maťo akoby ožil. ( ukážka 28 – str. 164 )
Odhodlal sa k postaneniu novej chalupy. Nabral radosť a chuť do života. ( ukážka 29 – str. 165 )

Začal stavať. Pomáhalo mu pár tesárov, s ktorými spomínal na Rusko. Kde tu zrazu príde silná búrka. Zničila všetko, čo Maťo vytvoril. Zobrala mu chuť do života. ( ukážka 30 – str. 177/178 )
Búrka však postihla celú krajinu. Nasali veľké potopy. Rieky sa vylievali z korýt. No opäť sa ukázalo, že človek je silnejší ako príroda a po čase sa postavil na nohy a začal žiť a tvoriť. Podobný osud stihol aj Maťa. Je odhodlaný zúrodniť kamenistú kysuckú pôdu. ( ukážka 31 – str. 181
Ukážka 32 – str. 184 )


Jilemnický Víťazným pádom dokázal významný kultúrno-politický čin, pretože i keď je jeho román viac menej baladou, i keď často lyrizuje, ako kreslí a zobrazuje, nemá nič alebo teda len málo spoločného s folklórnym, idylickým poňatím dediny, s tým poňatím, ako sme ho zdedili z minulosti a ako ho v rokoch Jilemnichého nástupu i neskoršie ďalej rozvíja naša povojnová próza, V románe dáva autor svojim postavám, najmä hlavnej – Maťovi Horoňovi, možnosť bojovať, nie však natoľko so spoločenským poriadkom ako s prírodou, nie natoľko s reprezentantmi vykorisťovateľského systému ako s tvrdým kameňom kopaníc, ktorý rodí len biedny zemiak a ovsík, nie natoľko s ľuďmi, ktorí večné zákony v záujme svojho triedneho panstva stvorili, ako s večným zákonom vecí. Maťo Horoň nepadá pod údermi, ktoré ho stíhajú, padá ale vždy znovu sa zdvihne, a hore ho drží nie nejaké presvedčenie, ale živelná viera v život, ktorý predsa len stojí za to, aby ho človek až do smrti vyžil. No na druhej strane ten istý Maťo Hohoň schvátený revolučným duchom rozvrátených národov a vierou, ktorá robila divy, bojoval v Rusku na strane boľševikov, a keď to ešte nebol uvedomelý príklon, ale živelný odpor voči starým poriadkom, ostalo v ňom niečo z toho boja. Víťazný pád je v tvorbe Jilemnického led východiskovým bodom. Peter Jilemnický sa tu hľadá, no ešte sa nenašiel. Akokoľvek je však Maťo Horoň zárodok jeho budúcich kladných hrdinov. V románe sú náznaky nového realizmu, sú tu základné motívy ďalšej socialisticko-realistickej tvorby Jilemnického.