Peter Jilemnický Víťazný pád

Autor :
Peter Jilemnický sa narodil v roku 1901 v Kyšperku v severovýchodných Čechách. Bol českej národnosti. Vyštudoval hospodársku školu a učiteľský ústav v Leviciach. Pracoval ako učiteľ na Kysuciach. Ako kronikár a učiteľ odišiel do socialistického Kirgizska. Po návrate sa stal redaktorom Pravdy, počas 2.svetovej vojny bol zatknutý a odsúdený na nútené práce. Na sklonku života pôsobil na ČS veľvyslanectve v Moskve, kde roku 1949 umiera. Písal poéziu, prózu, spočiatku po česky, neskôr po slovensky. Patrí do slovenskej medzivojnovej literatúry, konkrétne je predstaviteľom socialistického realizmu. učiteľskom ústave v Leviciach


Tvorba :
Prozaický debut autora je dielo Devadesát devet koní bílých. Dielo predstavuje príbeh učiteľa a jeho romanticko-tragický osud. V cykle tzv. kinematografických poviedok ( Vražda v aeropláne, Život po smrti, Oči, Zakryté karty ) a tiež vo výbere proletárskej prózy Červená sedma autor využil tzv. tvarový experiment. Spomenuté poviedky sú protivojnové, objavuje sa motív života a smrti, charakteristický je vplyv poetizmu. Po umelecky nádejnej avantgardnej etape sa venuje veľkej epike. Začal ju románom Víťazný pád. Druhý Jilemnického román Zuniaci krok splnil iba dobovú agitačnú funkciu. Koncepciu socialistickorealistickej epiky naplnil v dvoch sociálnych románoch Pole neorané a Kus cukru. Predposledný román Kompas v nás bol v istom zmysle pokusom o tvorbu epickej skutočnosti na základe nového socialistického názoru na svet. Autor po prežití útrap v nacistickom tábore napísal posledný román Kronika. Jeho látku – Slovenské národné povstanie – poznal iba sprostredkovane. Kronika je osobitná tým, že sa pokúša riešiť spor medzi látkovou skutočnosťou a literatúrou ako medzi dvoma princípmi bytia sveta. Ideologický model prózy pri tvarovaní sociálnej tematiky uplatňoval vo svojej poviedkovej i románovej tvorbe z 30. rokov.

Víťazný pád :

Je Jilemnického prvý román. Je venovaný ruži a kysuckým kopaničiarom. Román mal autor hotový ešte pred jeho odchodom do Kirgizska, no román bol vydaný až roku 1929. Autor v románe zachytáva príbeh mladého chlapca, ktorý sa vráti domov na Kysuce z vojny. Celospoločenská situácia je v tomto období zlá – aj keď sa ekonomika ČS ako tak postavila na nohy, ešte stále pretrvávali problémy ako boli vysťahovalectvo, zatváranie fabrík a tovární, konfiškovanie pozemkov.

Román je rozdelený do troch častí, vyskytujú sa tu aj zastaralé a nárečové výrazy.

Postavy :

Maťo Horoň – hlavná postava, mladý junák, prichádza domov na Kysuce z vojny, celý je akýsi premenený, chce sa ženiť

Starý Horoň - Maťov otec, chudobný

Horoňkula – Maťova matka, obaja chcú aby ich syn bol šťastný, chcú aby sa oženil radšej so Zuzkou, lebo je bohatšia, a bude sa mu lepšie žiť

Magda – Maťova milá, je mu však neverná, zatiaľ čo bol Maťo na vojne, ona sa zabávala s Gregorom , Maťo neverí klebetám, že mu bola neverná, je veľmi chudobná

Gregor – Magdin milenec

Zuzka Pajonkovie – dievča, je staršia ale i bohatšia ako Maťo, ju by chceli Maťovi rodičia za nevestu


DEJ :
Dej sa odohráva na Kysuchiach. Hlavnými motívmi románu sú motívy zemi, práci, boja, lásky a šťastia. Autor často používa protiklady – román je aj o protiklade na Kysuchiach – ich bieda, ale aj ich krása. ,, Nikde nie je život tak ťažký, ako na Kysuciach. Nikde nie sú noci tak krásne ako na Kysuciach. A tieto dva kontrasty od samého pána boha dané, to je rana a obväz, bolesť a liek. ´´
Vyskytujú sa tu aj autorove úvahy, autor využíva aj ľudovú slovesnosť. V románe sú charakteristicé opisy Kysúc, opisy krajiny a okolitej prírody. ( ukážka 1 – str. 9
2 – str. 10
3 – str. 10 )

Časť I.
Maťo prichádza z vojny domov. Po dlhých 4 rokoch opäť vidí svojich rodičov, ktorí majú z jeho príchodu nesmiernu radosť. ( ukážka 4 – str. 14
5 – str. 16)
Spomína si aj na svoju lásku a zatúži ju opäť vidieť. ( ukážka 6 – str. 20 )

Jeho rodičia však nie sú šťastný, že chodí za Magdou – starou láskou, lebo je chudobná a oni by radšej bohatšiu. ( ukážka 7 – str. 24 )
Maťo je konečne s Magdou, no Magda nemá čisté svedomie, lebo ho podvádzala. Jej matka tomu tiež nie je nadšená. ( ukážka 8 – str. 26
9 – str. 27
10 – str. 28 )

Maťo príde ráno domov od Magdy. Cez deň sa rozpráva so starým, ako to na tej vojne bolo.
( ukážka 11 – str. 33 )
Starý Horoň neskôr presviedča Maťa, aby si to rozmyslel a nebral si Magdu. ( ukážka 12 – str. 35
Ukážka 13 – str. 36 )

Neskôr sa chlapi, ktorí boli na vojne stretávajú v krčme a spomínajú na vojnu. Dôjde k hádke medzi Maťom a Gregorom, ktorý na vojne nebol a nakoniec odchádza so sklonenou hlavou. Maťo sa po prvý krát dozvedá o Magdinej nevere. ( ukážka 14 – str. 41 )

Prišiel november a práce pominulo. ( ukážka 15 – str. 45 ) Jedného dňa navštívi poštárka dom Horoňovcov, a prinesie list, podľa ktorého Horoňovci zdedia 200 $ ( 1 $ = 100 Sk ) ( ukážka 16 – str. 46/47/48 ) Maťo sa večer vracal spitý z krčmy, kde sa mu zjavila pravda o otcovi, ako on okabátil nevlastného brata a zdedil celú roľu. Vyskytol sa ďalší problém – čo s peniazmi. Starý to všetko chcel prepiť, no Maťo bol rozumnejší a chcel radšej peniaze investovať do opravy strechy. Neskôr prepukne hádka medzi starým a Maťom, lebo Maťo povie pravdu otcovi o tom, aký je, vyčíta mu, že pachtí iba po peniazoch a pálenke. Starého to naštve a vyháňa Maťa z domu. Starý na ceste do krčmy stretne matku Magdy, ktorá tiež zakáže Magde vydať sa za Maťa.

Medzitým v dedine postavia pílu, do ktorej starý Horoň investuje z 200 000, ktoré zdedil, 15 000 ktoré ešte neprepil. Časť II.

V Čadci sa konal trh a Maťo si chcel kus zarobiť, a tak išiel predať šindle, čo vystrúhal. Zarobil 14 korún a chcel kúpiť darček pre Magdu. ( ukážka 17 – str. 70 )
No nebol by to Horoň, keby sa prv v krčme nezastavil. Tu stretáva sedliaka, s ktorým debatuje o vojne. ( ukážka 18 – str. 73 )
No pre darček mu zostali len 2 koruny. Zvyšok prepil. Maťo sa vrátil domov. ( ukážka 19 – str. 76 )
Poháda sa s otcom. Hádka končí bitkou, Maťo je poranený, ale bitku vyhral. ( ukážka 20 – str. 79/80 )
Maťo putuje k Magde. Cestou zbije Gregora. Magde daruje darček, Magda ho posiela domov, vie že ak vstane matka, bude zle. No Maťo sa nevzdáva a vyznáva jej lásku. Zuzka sa vydáva ale nie za Maťa. Rodina Horoňovcov je pozvaná na svadbu. Starý Horoň s Horoňkulou sú sklamaní, ale Maťa to vôbec netrápi. Zuzka si berie Jana, rodičia vystroja honosnú svadbu. Maťo pracoval na poli a z ničoho nič ho prišli pozrieť dvaja četníci. Rozprávali sa o vojne a o Maťových zážitkoch. Nakoniec vysvitlo, že Maťo sa stal podozrivou osobou. ( ukážka 21 – str. 105 )

Maťo bol u Magdy, ktorá mu povie, že čaká jeho dieťa. Spočiatku nie je nadšený, no neskôr povolí. ( ukážka 22 – str. 106 )
V lese stretne Magdinu matku, ktorú prosí, aby mu dala Magdu za ženu. No tá má iné plány, chce aby sa vydala za Gregora. Matka nakoniec prinúti Magdu vydať sa za Gregora. Idú teda spoločne na zápis k pánovi farárovi.

Prišiel deň svadby. Nič netušiaci Matej sa išiel pozrieť do kostola. No keď počul : ( ukážka 23 – str. 122 )
Schytila ho zlosť a hnev. Utekal do krčmy, kde zapil všetok žiaľ. Keď už mal v sebe priveľa, vybral sa k Magde. ( ukážka 24 – str. 124/125 )
Magda umrela, Maťo prežil. No nešťastie prepuklo aj v dedine. Konateľ píly ukradol všetky peniaze a zmizol. ( ukážka 25 – str. 130. Nešťastie postihlo aj chalupu Horoňovcov ( ukážka 25 – str. 130 )

Časť III.

Maťo je vo väzení po 2 mesačnom liečení v nemocnici. V cele si uvedomuje svoj hriech. ( ukážka 26 – str. 135/137/138/139 )

Nasleduje súdny proces. Maťo sráca zmysel života. Trest je prekvapivo nízky a Maťo sa vracia domov. Opäť nachádza zmysel svojho bytia. ( ukážka 27 – str. 154 )

Maťo si prenajal chatu, kde býva s matkou. Ondrej je v službe a zarába si na živobytie. Maťo predal role a začal pracovať s drevom v lese. Ako sa mu začalo dariť, stretol Magdinu matku. Má výčitky svedomia za to, že vraždil a žije. Maťo dostal predvolanie na okresný úrad, kde ho opäť podozrievajú so spolupráce s boľševikmi.

Nehlásil sa k vojenčine a tak musí zaplatiť pokutu. Cestou domov vo vlaku sa chlapi rozprávajú o tom, že vycestujú do svete. Maťo je presvedčený, že aj keď je na Kysuchiach ťažko, je predsa len dáko. Prišlo leto a Maťo akoby ožil. ( ukážka 28 – str. 164 )
Odhodlal sa k postaneniu novej chalupy. Nabral radosť a chuť do života. ( ukážka 29 – str. 165 )

Začal stavať. Pomáhalo mu pár tesárov, s ktorými spomínal na Rusko. Kde tu zrazu príde silná búrka. Zničila všetko, čo Maťo vytvoril. Zobrala mu chuť do života. ( ukážka 30 – str. 177/178 )
Búrka však postihla celú krajinu. Nasali veľké potopy. Rieky sa vylievali z korýt. No opäť sa ukázalo, že človek je silnejší ako príroda a po čase sa postavil na nohy a začal žiť a tvoriť. Podobný osud stihol aj Maťa. Je odhodlaný zúrodniť kamenistú kysuckú pôdu. ( ukážka 31 – str. 181
Ukážka 32 – str. 184 )


Jilemnický Víťazným pádom dokázal významný kultúrno-politický čin, pretože i keď je jeho román viac menej baladou, i keď často lyrizuje, ako kreslí a zobrazuje, nemá nič alebo teda len málo spoločného s folklórnym, idylickým poňatím dediny, s tým poňatím, ako sme ho zdedili z minulosti a ako ho v rokoch Jilemnichého nástupu i neskoršie ďalej rozvíja naša povojnová próza, V románe dáva autor svojim postavám, najmä hlavnej – Maťovi Horoňovi, možnosť bojovať, nie však natoľko so spoločenským poriadkom ako s prírodou, nie natoľko s reprezentantmi vykorisťovateľského systému ako s tvrdým kameňom kopaníc, ktorý rodí len biedny zemiak a ovsík, nie natoľko s ľuďmi, ktorí večné zákony v záujme svojho triedneho panstva stvorili, ako s večným zákonom vecí. Maťo Horoň nepadá pod údermi, ktoré ho stíhajú, padá ale vždy znovu sa zdvihne, a hore ho drží nie nejaké presvedčenie, ale živelná viera v život, ktorý predsa len stojí za to, aby ho človek až do smrti vyžil. No na druhej strane ten istý Maťo Hohoň schvátený revolučným duchom rozvrátených národov a vierou, ktorá robila divy, bojoval v Rusku na strane boľševikov, a keď to ešte nebol uvedomelý príklon, ale živelný odpor voči starým poriadkom, ostalo v ňom niečo z toho boja. Víťazný pád je v tvorbe Jilemnického led východiskovým bodom. Peter Jilemnický sa tu hľadá, no ešte sa nenašiel. Akokoľvek je však Maťo Horoň zárodok jeho budúcich kladných hrdinov. V románe sú náznaky nového realizmu, sú tu základné motívy ďalšej socialisticko-realistickej tvorby Jilemnického.

V novelách Návrat, Tma, Prievan ale najmä v románe Pole neorané a v novele O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal sa k motívom románu Víťazný pád – zem, práca, boj, láska, šťastie – opätovne vracia, aby o nich povedal svoje definitívne slovo. V románe cítiť vplyvy Kukučína i Tajovského, je v ňom aj autorova poetika poviedkových prác. Sociálnu problematiku stvárňuje cez lyricko-baladický vzťah k prírode, ktorá očarúva človeka, ale zároveň je aj jeho protivníkom.