Alexander Sládkovič Detvan

Uprostred Štúrových a Hurbanových horúčkovitých plánov v začínajúcom sa predrevolučnom vrení, v poslednom mohutnom príboji všetkých smerov európskej romantiky hlási sa v štyridsiatych rokoch minulého storočia k slovu básnik, ktorý mocou svojej harmonickej bytosti spája všetky romantické protiklady do poézie vyrovnanej, harmonickej a ideove pevne opretej o vieru v národné ideály a v ľud. Nebol to nik iný, ako Andrej Braxatoris-Sládkovič.

Narodil sa v rodine učiteľa a literáta, kde dostal i základné vzdelanie. Ďalej sa učil v Banskej Štiavnici, kde sa na lýceu, v Spolku učencú řeči a literatúry českoslovanské dostáva do styku s klasicizmom a jeho predstaviteľmi. Tu sa prebúdza jeho slovenské cítenie. Láska k Márií Pišlovej bola prameňom mnohých motívov jeho poézie. Potom študoval v Bratislave a Halle. Svojou tvorbou sa snažil čo najvýraznejšie reagovať na súveký spoločenský život. Z týchto snáh vzniklo i jeho druhé vrcholné dielo Detvan, ktoré je pokračovaním Maríny v tom zmysle, že Sládkovič svoju ľúbosť prenáša na slovenský kraj. Sklamanie v láske tu lieči šťastnou láskou dvoch detvianskych detí, Martina a Eleny.

Idea:
Obraz krajiny so svojimi typickými znakmi, so životom ľudu a jeho dejinnými
tradíciami.
Téma:
Láska, opis krásnej prírody.
Hlavné postavy:
Martin Hudcovie-dedinský typ mládenca s úprimnými citmi, bojovného i ľúbiaceho, rodine, milej i kráľovi verného.
Elena-dedinská dievčina, ľúbiaca Martina

Dej:

1.spev (Martin):
Autor tu opisuje predpoliansku prírodu, v ktorej sa narodil švárny a urastený šuhaj Martin.
Martin sa stretáva so šantiacimi dievčatami, tancuje s nimi, poteší ich a hneď sa poberá ďalej. V tom uvidí, ako sa na zajaca vrhá sokol. Martinovi je zajaca ľúto, preto valaškou sokola zabije. Neskôr k nemu pribehne pes Belko a unavený Martin zaspáva pri jeho boku. Keď sa zobudí, poberá sa za svojou družinou.

2.spev (Družinba):
Martin prichádza ku kolibám, kde hrá gajdoš Jano a on spolu s ostatnými chlapcami tancije a spieva. Zatiaľ čo sa on zabáva, v lese ho hľadá jeho Elena. Cestou stretne zbojníkov, ktoré ju unesú. Medzitým si Jano Zvalovie obzerá Martinovho sokola a zbadá, že má na nožičke priviazanú žltú kartičku, podľa čoho spozná, že sokol je kráľovský. Martin sa rozhodne, že sa kráľovi prizná a sokola mu prinesie. Zdvihne valašku a fujaru a berie sa preč. Zrazu uvidí žiariť dve fakle a začuje bedákanie nejakej dievčiny.

Spozná svoju Elenu a podarí sa mu jedného zbojníka zabiť, druhý utečie.

3.spev (Slatinský Jarmok):
Kráľ Matiáš sa rozhodne ísť do Slatiny aby uvidel ľud žijúci vo zvolenských dolinách. Martin sa uberá na Zvolenský zámok. Pri zámku stretne dvoch drábov, ktorých sa opýta, či je pán doma, no oni ho hneď chcú poviazať. Martinovi sa podarí ujsť. Od Kuba sa dozvie, že kráľ je v Slatine, nuž ide s ním. V Slatine zbadá kráľa a zverí sa mu, že zabil jeho sokola. Kráľ sa od starca dozvie, že zabil aj nebezpečného zbojníka, tak mu odpustí a za odmenu mu dá kantár a koňa.

4.spev (Vohľady):
Pred domom Martina čaká Elena hrajúc si na drumblicu. Príde k nej mladík, začne sa s ňou zhovárať i dvoriť jej, ale Elena odolá jeho zvodom. Za hru na drumbli jej mladík dá na pamiatku prsteň. Po chvíľke prichádza Martin, Elena mu ukazuje prsteň, podľa ktorého spoznáva, že záletníkom bol sám kráľ Matej, ktorý chcel spoznať Martinovu snúbenicu.

5.spev (Lapačka):
Po dedine idú chlapci-budúci vojaci a lúčia sa s ľuďmi. Lapači prídu verbovať aj Martina na vojnu. Martin oddaný svojmu kraju i vlasti opúšťa svojich rodičov i Elenu. Príde pred kráľa a prosí ho, aby mu nechal valkašku, fujaru i kroj a dlhé vrkoče. Keďže ho má kráľ veľmi v obľube, rád mu vyhovie a teší sa, že bude mať statného mládenca pre svoj Čierny pluk. Báseň sa končí slovami:
„Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana. V ňom duša tvoja je zmaľovaná...“.