Tenesse Williams Mačky na horúcej plechovej streche

Tenessee Williams, vlastným menom Thomas Lanier, patrí k najvýznamnejším autorom americkej drámy. Bol taktiež uznávaným básnikom a prozaikom. Od najútlejšieho detstva mu matka vštepovala zásadu: „Je len jeden spôsob, ako dať ľudskej existencii zmysel: vyniknúť nad ostatných.“ Tohoto kréda sa pridržiaval počas celého štúdia, ktoré však musel na nátlak otca prerušiť. Začal pracovať, ale ako dvadsaťtriročný sa rozhodol pokračovať v štúdiách, ktoré aj úspešne ukončil. Žil kontroverzným životom, ktorý bol poznačený jeho homosexualitou, alkoholom a liečením na psychiatrickej klinike. Ku koncu života doplatil na spôsob akým žil. Začal strácať pamäť a zomiera ako šesťdesiatročný v roku 1983. Dramatické začiatky autora neboli veľmi úspešné a jeho prvá profesionálna hra Zápas anjelov (The battle of Angels) bola stiahnutá z repertoáru pre nepriaznivú kritiku a problémy s cenzúrou. Mladý autor sa však nevzdáva a tvorí ďalej. Časom sa z neho stal úspešný autor a za celý život nazbieral mnohé literárne ceny (Cena newyorskej divadelnej kritiky, Donaldova cena, Cena Tony, Cena filmových kritikov New Yorku, Cena Brandeisovej Univerzity…). Prezident Carter mu udelil vyznamenanie v kennedyho centre v roku 1979. Mačka na horúcej plechovej streche je kritikmi označovaná za jeho najlepšiu hru a sám autor ju považuje za jednu z najlepších aká kedy bola v USA napísaná. Okrem prestíže, ktorú si získal u kritikov, sa Williams tešil po mnohé roky aj diváckej obľúbenosti v Amerike i v zahraničí. V roku 1955 bola jeho popularita už nepopierateľná a broadwayská inscenácia Mačky na horúcej plechovej streche (Cat on a Hot Tin Roof) dosiahla v newyorskom Morosco Theatre 694 repríz. Epický príbeh tejto hry je veľmi jednoduchý. Je rozdelený do troch dejstiev. Miesto sa v tomto diele nemení, všetko sa odohráva na terase a v dome, v ktorom bývajú všetky hlavné postavy. Aktuálny čas sa zhoduje s časom deja v tom zmysle, že ďalšie dejstvo časovo nasleduje hneď po predchádzajúcom. V bohatej južanskej rodine zomiera na rakovinu panovačný starý otec, hlava rodiny. Už pred jeho smrťou najbližší príbuzní intrigujú tak, aby získali čo najväčší podiel z dedičstva. Proti nim stojí osamelá Maggie, manželka najmladšieho syna Bricka. Hoci ju ostatní podceňujú, pretože pochádza z chudobnej rodiny, je cieľavedomá, vie presadiť svoju vôľu a v túžbe po majetku bezohľadne ide za svojím cieľom, keď musí tancovať ako mačka na horúcej plechovej streche.

V tomto diele vystupuje šesť hlavných postáv:
Maggie (Ingrid Tomková)- pochádza z chudobnej rodiny, vie ako vyzerá chudoba a už ju viac nechce zažiť. Aj preto sa ženie za majetkom. Autor v nej vytvoril veľmi dojímavý portrét mladej ženy, ktorá je utrápená z nenaplnenej lásky a hľadá zmysel pre praktický život. Hoci sa pokúsila podviesť svojho muža (Bricka) aj naďalej ho miluje, hoci je z neho už len prepitá troska.
Brick (Jozef Vajda)- je to bývalý vynikajúci športovec, neskôr úspešne pôsobil ako športový redaktor. Smrťou jeho blízkeho priateľa sa z neho stáva alkoholik a snaží sa nájsť útechu a zabudnutie na dne pohárika. Ich priateľstvo však bolo čosi viac ako priateľstvo, hoci si to ani jeden z nich nechcel pripustiť. Brickovi je teraz aj Maggie ľahostajná a nepriamo ju obviňuje zo smrti svojho priateľa. Jeho priateľ sa zabil pretože nemohol dokázať Maggie, že je naozajstným mužom a uvedomuje si, že ich priateľstvo s Brickom nebolo len obyčajným priateľstvom. Pokúša sa s ním o tom hovoriť, no Brick skladá telefón a druhýkrát už ho ani nezdvíha. Brick je zhnusený aj sám sebou a pokladá seba za toho čo zapríčinil jeho smrť. Brick je vlastne nositeľom autorových čŕt, ktorý sám mal problémy s alkoholom a nepoprel ani svoju homosexualitu. Veľký ocko (František Kovár)- Je majiteľom domu a veľkého majetku. Trpí rakovinou a umiera. Rozhoduje sa komu prepíše svoj majetok. Brick je mu najmilší, ale bojí sa, že by majetok, ktorý tak ťažko vydobyl prehajdákal na alkohole. Pri oslavách narodením mu povedia, že jeho testy boli negatívne a vraj sa stal zázrak. Spravili to len preto, lebo chceli aby si svoju možno posledné narodeniny užil tak ako sa patrí. S touto správou chytá „druhý dych“ a plánuje ako si užije. Až Brick mu nechtiac povie pravdu, keď sa preriekne. Keď sa dozvedá aké pokrytectvo a lož sa hrá za jeho chrbtom je z toho veľmi sklamaný a podráždený. Chce prepísať majetok na Bricka, pretože mu Maggie má porodiť vnuka. Mama (Eva Krížiková)- verne miluje svojho manžela a nechce pripustiť, že Veľký ocko umrie. Je úprimne šťastná, keď sa dozvedá, že výsledky boli negatívne a o chvíľu opäť žiali, keď sa dozvedá pravdu. Má ho rada aj napriek tomu ako sa k nej správa a jeho chovanie ospravedlňuje jeho zhoršeným zdravotným stavom. Avšak aj ona sa už vidí ako bude vládnuť v tomto dome po jeho smrti.
Gooper (Dušan Tarageľ) a jeho žena Mae (Soňa Valentová)- sú doslova posadnutý túžbou po majetku. Tvrdia, že majú pravo na dedičstvo. Dôkladne striehnu na všetko čo sa deje v dome.

Vnucujú sa Veľkému ockovi do priazne ako sa len dá a dokonca na to využívajú svoje deti.
Popri týchto hlavných postavách tu účinkujú aj osoby ako farár Tooker (Ernest Smálik), doktor Baugh (Anton Korenči), deti, slúžka, sluha, ktorým sa však nepripisujú významnejšie úlohy v tomto diele. Dej sa končí paradoxom, keď Veľký ocko uprednostní Bricka, ktorý ho počas celej hry ignoroval, neprejavoval žiaden rešpekt a vôbec nejavil záujem o peniaze, o ktoré tu ostatné postavy tak urputne bojovali, pred Gooperom, ktorý spravil všetko preto, aby to bolo naopak. Brick dostáva tieto peniaze aj pomocou Maggie, ktorá klame ohľadom svojho druhého stavu, len preto, aby dostala peniaze ona s Brickom. Hra je písaná jednoduchým štýlom a jazykom bez zbytočného odbočovania od hlavnej dejovej línie, čo osobne pokladám za pozitívne, taktiež ako aj prvky humoru, ktoré oživili celý dej. Jediné čo by som si dovolil vytknúť autorovi je postava farára Tookera, od ktorého som očakával nejaký zápal pre obhajobu svojej viery, keď ho Veľký ocko urážal takisto ako aj cirkev. Avšak na druhej strane to poukazuje na silnú autoritu akú mal v tomto diele Veľký ocko. S výkonmi hercov môžeme byť nadmieru spokojný. Hoci sa vyskytla sem-tam menšia chybička, herci ju dokázali šikovnou improvizáciou zakryť a oku diváka to určite neubralo z kultúrneho zážitku.
Osobne sa pripájam k väčšine kritikov a súhlasím s nimi o výnimočnosti tohoto diela, ktoré odsudzuje vedomú lož, pokrytectvo, faloš a honbu za majetkom. Nemôžem to síce porovnať, ale nepochybujem, že toto dielo je jedným z najväčších diel americkej drámy a každému by som túto hru odporúčal vidieť.