Pavol Dobšinský Tri stromy

OBSAH:
Bol raz jeden chudobný otec a ten mal troch synov. Dvaja boli súci, ale ten tretí sa zdal byť sprostý. Jedného rána si ich otec zavolal k sebe a povedal im, nech idú do sveta skúsiť šťastie. Synovia sa teda vybrali až prišli na krížne cesty. Dlho sa však nerozhodovali. Dvaja starší sa vybrali po rovných cestách a tretieho poslali opačne. Išiel teda zarastenou cestou k hore, túlal sa a škriabal po hore až sa vyštveral na jednu lúku, kde uprostred stáli tri stromy. Veľmi sa mu zapáčili, pretože také stromy ešte nevidel. Zrazu, keď sa tak pozeral dookola zbadal hromadu skália. Keď sa lepšie pozrel, zbadal, že je tam vchod, a tak sa tam šiel pozrieť. Zrazu prišiel ku skleneným dverám, za ktorými bola izbička, uprostred nej stôl pre jedného a posteľ. Bol hladný a ponúkol sa sám. Odrazu sa otvorili dvere a dnu vstúpilo krásne dievča a privítalo ho a povedalo: „Vitaj, Janko, už tak dávno na teba čakám!“ Nevedel, čo má povedať, ale keď mu dievča povedalo, že si môže aj oddýchnuť, tak sa nedal dvakrát prosiť. Keď sa ráno zobudil, na stole ho čakala slaninka s chlebom. Po chvíli sa opäť otvorili dvere a prišlo to isté dievča a poprosila Janka, či by nezoťal za tri mesiace tie tri stromy na lúke, že sa mu za to dobre odplatí. Janko sa teda vybral odťať stromy. Zaťal dva razy, ale akoby sekal do skaly, ale on sa nevzdával, práca mu šla stále ľahšie a dievča mu nosilo jesť. O mesiac padol jeden strom a s ním aj tretina hory. O mesiac padol druhý strom a s ním druhá tretina hory. Na tretí mesiac sa zrútil aj tretí strom a s ním sa aj ostatná hora. Dievča ho potom poprosilo, aby tie stromy za tri mesiace popílil a porúbal. A keď to bude hotové, aby ho znosil na hromadu a zapálil. Už blčala vatra a tu zrazu začali prichádzať všelijaké potvory, ale dievča mu dalo jeden bič, aby ich odohnal od ohňa. Trvalo to sedem dní a sedem nocí. Keď už oheň vyhasol, zvalil sa Janko na zem a zaspal a spal niekoľko dní. Keď sa prebudil, bol oblečený do čistých šiat a umytý. Keď vyskočil z postele, oproti zbadal veľké zrkadlo, v ktorom sám seba od strachu nespoznal. V tom vošiel dnu mládenec a oslovil ho kráľovská výsosť. Janko ničomu nerozumel. Mládenec sa poklonil a odišiel, ale o chvíľu prišiel druhý a potom tretí a ten ho obliekol do krásnych šiat. Potom do izby prišlo trinásť dievok v bielych šatách. Všetky mu ďakovali za oslobodenie a za odmenu si mal jednu z nich vybrať. Rozhodol sa, že si vyberie tú, čo sa o neho starala.

Spoznal si ju, ostatné odišli a jeho vyvolená mu vyrozprávala, odkiaľ sa vzal ten palác. Povedala, že sú to tie tri stromy, hora že je krajina, ktorá bola zakliata. A hneď na to ho vyhlásila za kráľa a dala sa s ním zosobášiť. Ale vedela, že Janko sa nikdy neučil za kráľa a tak mu zavolala najmúdrejších ľudí, aby ho naučili kraľovať. Janko kraľoval, ale po čase zatúžil navštíviť svojich rodičov. Vzal so sebou aj otrhané šaty. Keď došli do dediny, zrazu zbadal svojich bratov a priskočil k nim v otrhaných šatách. V tom prišiel k nemu kráľovský koč, všetci utiekli a Janko nastúpil do koča. Mal prenocovať u rodičov. Medzi rozhovorom sa ich opýtal na synov. Zrazu matka začala plakať, že sa jej syn Janko domov nevrátil, že ho ona zo všetkých mala najradšej. Dal jej peniaze, aby urobila večeru. Kráľ odišiel a o chvíľu prišiel Janko. Robil sa, že je mu zima, aby ho mamka pustila k ohňu, kde sa opekalo prasa. Mať na chvíľu odišla a medzitým mu Janko odrezal nôžku. Po večeri ustlali pre kráľa a kráľovnú posteľ a dvaja bratia si ľahli na lavice. Kráľ opäť odišiel a prišiel Janko a poslali ho spať, ale spalo sa mu tam zle. Keď na tretí krát prišiel, že sa mu zle leží pri peci, a ľahol si rovno ku kráľovnej. Keď to bratia uvideli začali ho vyháňať z postele. V tom im na prsiach ukázal kráľovskú hviezdu. Všetci ho začali prosiť o odpustenie. On im odpustil, vraj si robil iba žarty. Na ďalší deň prišli s ním rodičia aj bratia do zámku a žili tam, až kým nepomreli.

ÚRYVOK: „A dal jej peniaze, aby nachystala večeru. Hneď sa rozhorel oheň, varilo sa a smažilo, piekli sa pečienky. Kráľ medzitým kdesi odišiel a o chvíľu pekne-krásne prikvitne Janko.“

CHARAKTERISTIKA POSTAVY:
Janko – mladý, aj keď na to nevyzeral bol súci, milý, všetkých mal rád a každému odpustil, nebol pyšný

HL.MYŠLIENKA: Nie všetko, čo je navonok škaredé a hlúpe, je také aj vo vnútri. Odpúšťať by mal vedieť každý človek. ČO SA MI PÁČILO: Aj keď na Janka každý nadával a považoval ho za hlúpeho, nehneval sa na nich a všetkým odpustil. To, že Janko bol ochotný toľko spraviť pre dievča, ktoré sa o neho staralo.